Input:

R 50/1962; Smlouva Garance

č. 50/1962 Sb. rozh.
Ustanovenie pracovnej zmluvy uzavretej v rámci organizovaného náboru o povinnosti zamestnanca vrátiť rodinnú podporu v prípade zrušenia pracovného pomeru z viny zamestnanca, je v odpore s platnými právnymi predpismi (§ 9 ods. 3 vyhl. č. 57/1959 Ú. v.) a preto neplatné podľa § 36 obč. zák.
(Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 1961, 8 Co 393/61)
Podľa pracovnej zmluvy z 30. 10. 1959 žalovaný nestúpil ako robotník u žalobcu na čas jedného roka. Žalobca vyplatil mu 400,- Kčs jednorázového príspevku a 8,- Kčs denne rodinnej podpory. Podľa bodu C čísla 3 uvedenej zmluvy pri predčasnom zrušení pracovného pomeru z viny zamestnanca je zamestnanec povinný vrátiť podniku všetky príspevky, a to i jednorázový príspevok i rodinné prídavky v plnej výške.
Ako bolo zistené, žalovaný nedodržal pracovnú zmluvu, lebo 11. 7. 1960 opustil zamestnanie a vrátil sa domov. Bo,ochotný pokračovať v pracovnom pomere až po neskorých jesenných mesiacoch, na čo ale žalobca nereflektoval a rozviazal so žalovaným pracovný pomer.
Žalovaný bránil sa tým, že chcel dovolenku na žatevné práce a keď ju nedostal, odišiel na tieto práce. Pravda, že sa nevrátil ani po žatve, lebo boli ďalšie nutné práce, ako výkop zemiakov, zasiatie oziminy a pod.
Okresný súd v Humennom dospel k záveru, že žalovaný porušil ustanovenie pracovnej zmluvy, preto je povinný vrátiť i jednorázový príspevok 400,- Kčs i rodinnú podporu, ktorú prevzal v sume 2065,60 Kčs. Keďže však mal ešte nárok na 405,- Kčs z titulu mzdy, súd po odpočítaní tejto sumy