Input:

R 5/1960; Pracovní poměr Garance

č. 5/1960 Sb. rozh.
K otázke tzv. príležitostných zamestnancov.
Pracovným pomerom na určitý čas je aj pracovný pomer založený takými prejavmi účastníkov, ktoré - vyložené v duchu pravidiel socialistického spolužitia - nepripúšťajú pochybnosť, že pracovný pomer má trvať určitý, podľa kalendára presne neohraničený čas.
(Rozh. Krajského súdu v Nitre zo 6. februára 1959, 4 Co 4/59.)
Podľa tvrdenia žaloby bola žalobkyňa zamestnaná u žalovanej účastníčky ako sezónná robotníčka a 20. 6. 1958 bol s ňou bez dôležitého dôvodu predčasne zrušený pracovný pomer; stalo sa tak bez súhlasu odboru pracovných síl rady ONV, avšak aj bez súhlasu závodného výboru ROH žalovanej účastníčky. Žiadala preto, aby bolo vyslovené, že jej pracovný pomer trval aj po 20. 6. 1958 a že žalovaná účastníčka je povinná jej zaplatiť ušlý zárobok mesačne po 550 Kčs až do 1. 12. 1958.
Obrana žalovanej účastníčky bola v podstate tá, že žalobkyňa bola zamestnaná len ako príležitostná robotníčka podľa potreby, v dôsledku čoho s ňou vraj ani nebol predčasne rozviazaný pracovný pomer, ale bolo jej len povedané, aby na druhý deň neprišla do práce. Podľa pracovného poriadku štátnych lesov majú tri kategórie zamestnancov, a to zamestnancov stálych, sezónných a príležitostných, a žalobkyňa patrila medzi zamestnancov príležitostných, ktorí boli povolaní do práce len na určitý čas a to podľa povahy práce, takže žalobkyňa vlastne ani nebola prepustená z pracovného pomeru predčasne.
Ľudový súd v Topolčanoch žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa bola len príležitostná robotníčka, s ktorom nebol uzavretý trvalý pracovný pomer, pričom na pracovisku bola neznášenlivá, nabádala aj iné robotníčky k neposlušnosti a sama neuposlechla v konkrétnom prípade príkaz ísť pracovať na iné pracovisko.
Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej stolice zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
Súd prvej stolice posúdil pracovný pomer žalobkyne tak, že bola len príležitostnou robotníčkou, pravda aké závery z toho plynú pre trvanie a zánik pracovného pomeru, resp. spôsoby zániku už nič neuvádza, keďže je nejasné, čo prvý súd mienil pod tým, že žalobkyňa nemala uzavretý trvalý pracovný pomer, bez toho, že by bolo uvedené, čo z toho vyplýva, a to tým viac, že prvý súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza také skutkové okoľnosti, ktoré by poprípade odôvodňovali predčasné prepustenie z pracovného pomeru.
Pracovný pomer vzniká zmluvou medzi účastníkmi a pre jeho posúdenie je rozhodný obsah tejto zmluvy. Obsah je buď priamo v zmluve uvedený, poprípade sa účastníci odvolávajú na pracovný poriadok zamestnávateľa, buď vyplýva z povahy a účelu práce, na ktorú bola pracovná zmluva uzavretá.
Pokiaľ ide o trvanie pracovného pomeru, je pracovná zmluva uzavieraná buď na neurčitý čas, buď na určitý čas, pričom na tento druhý spôsob aj v prípade, že nie je o tom v zmluve nič presnejšieho uvedené, možno usudzovať z účelu a povahy práce, napr. sezónna pracovná zmluva, žatevná pracovná zmluva, zmluva na vykonanie prác so senom, na kopanie vinohradu apod.
Pracovné pomery na určitý čas nie sú totiž len také pracovné pomery, ktorých skončenie bolo predom presne určené podľa kalendára, ale i tie