Input:

R 48/1963 (tr.); Provinění. Zproštění obžaloby. Svémocné odloučení. Trestné činy. Trestné činy - vojenské Garance

č. 48/1963 Sb. rozh. tr.
Znak sústavnosti v zmysle § 284 ods. 2 tr. zák. predpokladá len také opakované svojmocné vzďaľovania, ktoré svedčia o sklone páchateľa k zavrdelému nerešpektovaniu pravidiel vojenskej disciplíny, prejavujúcom sa v pravidelnom spáchaní svojmocných vzďaľovaní v určitých kratších časových údobiach.
Pri posudzovaní jednotlivých skutkov, z ktorých má byť sústavnosť vyvodzovaná, je však treba skúmať i otázku zavinenia, tj. či boli spáchané úmyselne, pretože trestný čin podľa § 284 ods. 2 tr. zák. je trestným činom úmyselným.
Rozsudkom vojenského obvodového súdu bol obvinený uznaný vinným trestným činom svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 2 tr. zák. a odsúdený za to k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 7 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený včas odvolanie do výroku o vine s tým, že sa necíti byť vinným trestným činom, ktorým bol uznaný vinným.
Vyšší vojenský súd odvolanie obvineného ako neodôvodnené zamietol.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie vyššieho súdu ako aj rozsudok vojenského obvodového súdu a obvineného spod obžaloby oslobodil.
Z odôvodnenia:
Citované uznesenie napadol predseda Najvyššieho súdu sťažnosťou pre porušenie zákona. Dovodzuje v nej, že vyšší vojenský súd tým, že odvolanie obvineného proti výroku o vine zamietol, porušil v jeho neprospech zákon v ustanovení § 284 ods. 2 tr. zák. Podľa názoru predsedu Najvyššieho súdu totiž v danom prípade, konanie obvineného nevykazuje znak sústavnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Zaoberajúc sa z podnetu sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaním správnosti napadnutého uznesenia Najvyšší súd zistil, že zákon v naznačenom smere skutočne porušený bol.
K naplneniu znakov tr. činu podľa § 284 ods. 2 tr. zák. sa mimo iné vyžaduje, aby páchateľ sa od svojho útvaru, čo i na dobu kratšiu než 24 hodín sústavne vzďaľoval.
Pojem sústavnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladá len také opakované svojmocné vzďaľovania, ktoré svedčia o sklone páchateľa k zatvrdelému nerešpektovaniu pravidiel vojenskej disciplíny, prejavujúcom sa v pravidelnom spáchaní svojmocných vzďaľovaní v určitých kratších časových údobiach.
Pri posudzovaní jednotlivých skutkov, z ktorých má byť sústavnosť vyvodzovaná je však treba skúmať i otázku zavinenia páchateľa, tj. či boli spáchané úmyselne, pretože trestný čin podľa § 284 ods. 2 tr. zák. je trestným činom úmyselným. To znamená, že z hľadiska znaku sústavnosti nemožno prihliadať k skutkom spáchaným z nedbalosti (napr. opozdený návrat v dôsledku zameškania vlaku). Súd 1. stupňa, ako aj odvolací súd vyvodili znak sústavnosti hlavne zo skutočnosti, že obvinený bol už predtým jedenkrát pre svojmocné odlúčenie súdne trestaný podmienečným trestom odňatia slobody, a že v skúšobnej dobe bol potom dvakrát pre svojmocné vzdialenie disciplinárne trestaný. Podstata pochybenia obidvoch súdov spočíva v tom, že pri posúdení znaku sústavnosti vychádzali mechanicky len z počtu predchádzajúcich potrestaní obvineného za svojmocné vzdialenie. Pritom opomenuli náležite zhodnotiť časové