Input:

R 46/1961 (tr.); Polehčující okolnost. Propadnutí majetku. Trest Garance

č. 46/1961 Sb. rozh. tr.
Poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný pred trestným činom viedol riadny život pracujúceho človeka, treba priznať ak obžalovaný nebol dosiaľ trestaný, riadne sa stará o početnú rodinu, pochádza z maloroľníckej rodiny a sám dlhú dobu pracoval ako robotník.
Poľahčujúcu okolnosť doznania treba obžalovanému priznať, ak v prípravnom konaní sa v celom rozsahu doznal, čo prispelo na úplné objasnenie celej trestnej činnosti.
Aby mohol byť uložený vedľajší trest prepadnutia majetku podľa § 47 ods. 1 tr. zák., nestačí len príslušná výmera trestu odňatia slobody, zvláštna povaha a závažnosť činu, ale je potrebné, aby bola splnená aj ďalšia podmienka, spočívajúca v pomeroch páchateľa.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 14. apríla 1961 - 7 Tz 20/61)
Krajský súd v Prešove uznal obžalovaného vinným trestným činom rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 4 tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že ako vedúci Poštového úradu v Kľušove v dobe od marca 1957 do 25. 4. 1958 spreneveril z poštovej pokladne 59 019,31 Kčs. Za to mu uložil za použitia § 30 a § 22 ods. 1 tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a vyslovil vedľajší trest prepadnutia rodinného domu.
Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu tento rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 245 ods. 4 tr. zák. za použitia § 30 a § 22 ods. 1 tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.
Z odôvodnenia:
Sťažnosťou pre porušenie zákona napadol predseda Najvyššieho súdu uvedené právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove preto, že pri ukladaní vedľajšieho trestu prepadnutia majetku neuvážil krajský súd všetky do úvahy prichádzajúce podmienky a tak sa stalo, že vyslovil prepadnutie rodinného domu bez toho, aby bol mal nato všetky zákonné podmienky.
Najvyšší súd podľa § 293 tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie tomuto predchádzajúce a spoznal, že krajský súd vo výroku o treste porušil zákon, lebo uložený tak hlavný trest, ako aj vedľajší trest prepadnutia rodinného domu je v očividnom nepomere ku stupňu nebezpečnosti spáchanej trestnej činnosti pre spoločnosť.
Skutkovým zisteniam ako tieto ustálili súdu oboch stolíc ako aj právnemu posúdeniu týchto skutkov nemožno nič vytýkať, lebo tieto odpovedajú tak vykonanému dokazovaniu, ako aj zákonu.
Pokiaľ ide o výrok o treste odňatia slobody, správne súdy tento vymerali za použitia § 30 tr. zák., avšak použitie tohoto zmierňovacieho ustanovenia sa vo výmere trestu neprejavilo tak výrazne, ako by bolo treba.
Podľa § 19 ods. 1 tr. zák. stupeň nebezpečnosti konania páchateľa pre spoločnosť sa zistí na podklade hľadísk v tomto ustanovení uvedených, medzi ktoré patria aj poľahčujúce okolnosti.
Povinnosťou súdu je zisťovať, či okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného, je možné obžalovanému priznať. Takto však krajský súd nepostupoval, lebo opomenul priznať obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť, že pred trestným činom viedol riadny život pracujúceho človeka, nebol dosiaľ trestaný, riadne sa stará o početnú rodinu, pochádza z maloroľníckej rodiny a