Input:

R 46/1955 (tr.); Garance

č. 46/1955 Sb. rozh. tr.
Pre posúdenie otázky, či ide o jeden trestný čin alebo o viacčinný súbeh samostatných trestných činov podľa tej istej skutkovej podstaty, sú smerodajné všetky okolnosti konania obvineného a nielen skutočnosť, že páchateľ mal ten istý spoločný úmysel spáchať viac trestných činov. Ak konanie páchateľa záleží v tom, že v rôznych dobách, na rôznych miestach a na rôznych predmetoch útoku previedol činnosť zakladajúcu trestné činy podľa tej istej skutkovej podstaty, treba z toho usudzovať, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Páchateľ pácha trestný čin pre zárobok aj vtedy, ak má v úmysle spáchaním len jedného trestného činu opatriť si zdroj príjmov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 11. marca 1955, 2 Tz 18/55.)
Obvinený A ako lekár v piatich prípadoch na žiadosť tehotných žien úmyselne usmrtil ich plod za odmenu od 6.000 Kčs do 12.000 Kčs (starých peňazí). Vo všetkých týchto prípadoch asistovala mu pri uvedených zákrokoch obvinená B, ktorá za to tiež dostávala odmenu (od obvineného A), a okrem toho požiadala obvineného A o usmrtenie ľudského plodu troch ďalších žien, čo však obvinený A odmietol urobiť.
Ľudový súd v Bratislave uznal obvinených A a B vinnými päťnásobným trestným činom usmrtenia ľudského plodu podľa § 218 ods. 2, 3 písm. a) tr. zák. (s tým, že tak konali pre zárobok), obvinenú B okrem toho tiež trojnásobným pokusom trestného činu usmrtenia ľudského plodu podľa § 5 ods. 1, § 218 ods. 2, 3 písm. a) tr. zák. Ľudový súd teda každý prípad usmrtenia ľudského plodu (poprípade každý pokus) kvalifikoval ako samostatný trestný čin (samostatný pokus) a preto uložil obvineným tresty podľa zásad o úhrnnom treste v zmysle § 22 ods. 1 tr. zák.
Krajský súd v Bratislave ria odvolanie okresného prokurátora a obviněných zrušil rozsudok ľudového súdu a uznal obvinených A a B vinnými jediným trestným činom usmrtenia ľudského plodu podľa § 218 ods. 2, 3 písm. a) tr. zák. Krajský súd vyslovil názor, že u menovaných obvinených ide o jeden pokračujúci trestný čin usmrtenia ľudského plodu a neuložil preto trest podľa zásad o úhrnnom treste v zmysle § 22 ods. 1 tr. zák. K tomuto záveru došiel úvahou, že základným kritériom pre posúdenie otázky. Či ide o pokračujúcu trestnú činnosť alebo o viacčinný súbeh samostatných trestných činov, je úmysel páchateľa. Ak úmysel páchateľa smeruje na systematické pokračovanie v tej istej trestnej činnosti, ide o pokračujúci trestný čin, ak trestné skutky tvoria len náhodné zoskupenie, ide o viacčinný súbeh trestných činov. Ďalej krajský súd mal za to, že už okolnosť, že trestný čin usmrtenia ľudského plodu bol spáchaný pre zárobok, predpokladá pri jedinom úmysle viac trestných útokov. Množstvo uvedených trestných skutkov prevádzané obvinenými za úplatu svedčí vraj jasne, že úmysel obvinených smeroval na systematické pokračovanie v trestnej činnosti.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu uložil, aby o odvolaní okresného prokurátora a obvinených znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu namieta porušenie zákona v ustanovení § 22 ods. 1 tr. zák., keď krajský súd mal za to, že obvinení sa dopustili iba