Input:

R 46/1954 (tr.); Garance

č. 46/1954 Sb. rozh. tr.
Skutočnosť, že obvinený trestným činom ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1 tr. zák. porušil povinnosť svojho povolania, nemôže byť posudzovaná ako priťažujúca okolnosť, lebo je zákonným znakom tohoto trestného činu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. marca 1954, 2 Tz 25/54.)
Ľudový súd v Bánovciach nad Bebravou uznal obvineného vinným trestným činom ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1, 2 tr. zák., ktorého sa obvinený podľa odôvodnenia rozsudku dopustil tým, že porazil na čierno jednu ošípanú vo váhe asi 130 kg a že zatajil pred súpisovou komisiou dve ošípané, takže neboli pojaté do evidencie. Pri úvahe o treste ľudový súd uviedol, že obvinenému priťažuje okolnosť, že „trestným činom porušil osobitnú povinnosť, najmä povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania“. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok prvého súdu a tomuto súdu uložil, aby vec znova prejednal a o nej rozhodol.
Z odôvodnenia:
Svoje rozhodnutie opiera ľudový súd o zistenie v trestnom oznámení a o doznanie obvineného. Toto zistenie však neodpovedá obsahu spisov. Z výpovede obvineného naopak vyplýva, že popiera, že by ošípanú zabil a uvádza, že ošípaná uhynula, čo ihneď hlásil predsedovi MNV a tajomníkovi. Pokiaľ ide o zatajenie dvoch ošípaných pri súpise, uviedol, že nebol doma, keď sa prevádzal súpis, hlásenie previedla jeho manželka, on sa bližšie o podrobnosti nestaral.
Táto obhajoba ovineného nebola preskúmaná, najmä neboli vypočutí