Input:

R 45/1966; Výchova nezletilých dětí Garance

č. 45/1966 Sb. rozh.
Pri rozhodovaní o výchove detí rodičov spolu nežijúcich sa súdy majú riadiť vždy záujmom dieťaťa, posudzujúc ho v súlade so záujmom spoločnosti. Je treba, aby si súdy vždy našli bezpečný poklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Musia zistiť, aký majú vzťah rodičia k deťom a ako sa o ne dosiaľ starali. Zistia tiež, ako rodičia žijú, aké mali a majú zamestnanie, z akého prostredia pochádzajú, aký majú pomer k práci a aký postoj prejavujú k nášmu zriadeniu svojím životom a jednaním nielen na pracovisku, ale i vo svojom bydlisku. Schopnosť rodičov k výchove detí nemožno posudzovať len so zreteľom k tomu, kto zapríčinil ich rozchod, ale je treba starostlivo uvážiť, ako sa v dôvodoch rozchodu rodičov prejavuje ich postoj k rodine, deťom a spoločnosti.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu je zo dňa 4. 1. 1966, 5 Cz 37/65.)
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši svojím rozsudkom zveril maloletého J. Č. do výchovy otca Ing. J. Č. a matke S. Č. bolo uložené platiť na výživu dieťaťa mesiačne čiastkou 280 Kčs. Súd prvého stupňa dospel na základe prevedených zistení k záveru, že lepšie podmienky pre výchovu maloletého po stránke materiálnej a po stránke morálnej sú u otca, a to vzhľadom k jeho zodpovednému postoju k manželstvu, rodine a výchove dieťaťa. Matka, podľa názoru súdu prvého stupňa, nemá zodpovedný postoj k manželstvu a k rodine, napriek tomu, že ju otec dieťaťa niekoľkokrát vyzval, aby odstránila svoje nedostatky a vrátila sa do spoločnej domácnosti, neurobila tak a prehlasovala, že chce byť voľná a že potrebuje slobodu.
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výchove, výživné na maloletého J. Č. zo strany matky znížil na 120 Kčs mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhého stupňa uviedol, že vychádza zo zistenia o tom, že otec má k dispozícii dvojizbový byt s kompletným zariadením, že je učiteľom, takže sú u neho lepšie predpoklady, aby mohol dieťa vo výchove usmerňovať. Je tiež členom KSČ, takže je záruka, že bude dieťa vychovávať v pokrokovom duchu. Matka naproti tomu nemá vlastný byt, býva u svojej tety, je zamestnaná na celodenný úväzok, takže dieťa by sa zdržiavalo u tety, zatiaľ čo otec učí denne v škole maximálne tri hodiny, takže sa výchove dieťaťa môže viac venovať.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, podanej generálnym prokurátorom, že uvedenými rozsudkami súdov oboch stupňov bol porušený zákon, a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Podľa ustanovenia § 6 o. s. p. má súd v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými, ktorí sa konania zúčastnia tak, aby bol čo najúplnejšie zistený skutočný stav veci. Rovnako tak § 120 ods. 1 o. s. p. stanoví povinnosť súdu dbať o to, aby skutočný stav veci bol zistený čo najúplnejšie. To isté platí podľa ustanovenia § 211 o. s. p. i pre konanie u odvolacieho súdu. Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa, môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie doplnenie a ak je to možno previesť bez prieťahov (§ 213 ods. 2 o. s. p.).
Pri rozhodovaní o výchove detí rodičov spolu nežijúcich sa súdy majú