Input:

R 43/1969; Náhrada škody z pracovního poměru organizací Garance

č. 43/1969 Sb. rozh.
Opilosťou postihnutého pracovníka, ktorá je dôvodom úplného alebo čistočného zbavenia zodpovednosti organizácie za škodu spôsobenou pracovným úrazom, je už taký stupeň alkoholického opojenia, ktorý znamená významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. 9. 1968, 6 Cz 32/68.)
Žalobca utrpel dňa 26. 3. 1965 pracovný úraz, keď mu pri výrobe strešných hrebenáčov z hlíny na lise zachytil razník lisu pravú ruku, túto pritlačil o formu a poškodil.
Nárok na odškodnenie tohto úrazu ako úrazu pracovného uplatnil žalobca u rozhodcovského orgánu, ktorý svojim rozhodnutím vyslovil, že žalovaná organizácia zodpovedá za pracovný úraz v rozsahu 40 %; vo zvyšku sa zodpovednosti zbavila, nakoľko žalobca si zavinil úraz čiastočne aj sám, pretože pracoval v podnapilom stave.
V dôsledku námietok podaných proti rozhodnutiu rozhodcovského orgánu bola vec predložená Okresnému súdu v Nitre, kde žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie rozdielu medzi pôvodným zárobkom a nemocenskými dávkami, jednorázové odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné.
Žalovaná organizácia namietala v priebehu sporu, že si žalobca zavinil úraz výlučne sám tým, že pracoval v podnapilom stave (1,8 promile alkoholu v krvi), čím bola otupená jeho pozornosť; žalovaná organizácia je v dôsledku toho zbavená zodpovednosti podľa § 3 zák. č. 150/1961 Zb., lebo žalobca porušil bezpečnostný predpis (§ 10 zák. č. 120/1962 Zb.).
Okresný súd v Nitre vyhovel rozsudkom z 25. 6. 1965 žalobe čiastočne; vyslovil, že žalovaná organizácia zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v rozsahu 60 % a zaviazal ju v dôsledku toho zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 8.603,28 Kčs s prásl. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaná organizácia len čiaastočne, a to v rozsahu 60 %; vo zvyšujúcej časti sa zbavila zodpovednosti podľa § 2 zák. č. 150/1961 Zb., keďže žalobca si čiastočne zavinil úraz aj sám tým, že porušil predpis o bezpečnosti pri práci (keď pracoval v podnapilom stave).
V odvolaní podanom do tohto rozsudku namietal žalobca, že príčinou jeho úrazu nebolo ani čiastočne jeho zavinenie spočívajúce v jeho podnapilosti, nakoľko k poškodeniu zdravia v konečnom rozsahu došlo len tým, že po zachytení ruky lisom a zastavení lisu jeho spolupracovníčka K. T. spustila lis znovu a tento mu ruku zovrel ešte viac. Sučasne namietal žalobca správnosť vykonanej skúšky krvi; tvrdil, že táto mu bola odobratá až po narkóze, ktorá spôsobila zvýšenie hladiny alkoholu v krvi.
Krajský súd v Bratislave zrušil uznesením z 12. 1. 1966 rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu neúplnosti konania (nebol zistený priebeh úrazového deja).
Po doplnení dokazovania rekonštrukciou prípadu, vypočutím vedkov a vykonaním znaleckého dôkazu rozhodol Okresný súd v Nitre rozsudkom z 8. 7. 1966 tak, že vyslovil plnú zodpovednosť žalovanej organizácie za pracovný úraz žalobcu a zaviazal ju na zaplatenie sumy 9.928,20 Kčs s prísl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výponeďou svedka J. B. aj rekonštrukciou prípadu vzal za preukázané, že k