Input:

č. 43/1961 Sb. rozh. tr., Garance

č. 43/1961 Sb. rozh. tr.
Posudok o vplyvu duševnej choroby na spáchané trestné činy musí byť podaný dvoma znalcami lekármi psychiatrami. Je pritom treba, aby znalci boli podrobne oboznámení s konaním obžalovaného a všetkými okolnosťami, ktoré mali v tomto ohľade na jeho činy vplyv. Ustanovenie § 130 trestného poriadku nie je samoúčelné, ale sleduje cieľ zaistiť, aby na základe spoľahlivého posudku o duševnom stave obžalovaného mohol súd zodpovedne rozhodnúť, či obžalovaný je za svoj žalovaný čin zodpovedný, alebo či prípadne nejde len o zníženú príčetnosť uvedenú v § 21 písm. a) tr. zák.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 17. marca 1961 - 7 Tz 15/61)
Obžalovaný S., nar. 18. 5. 1931, bol odsúdený pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. a pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 tr. zák. spáchané tým, že 25. 2. 1960 v Trebišove odcudzil motocykel, ktorý bol vlastníctvom OV ČSM, že 26. a 29. 2. 1960 cestoval vo vlaku bez platného cestovného lístku, že 26. 2. 1960 v čakárni železničnej stanice v Michaľanoch odcudzil z vreciek spiaceho A. peňaženku s dokladmi a s 12 Kčs na hotovosti, tabatierku s cigaretami a vreckový nožík a konečne, že 25. 2. 1960 v Trebišove prevzal od J. za účelom premenenia 100 Kčs, ktoré si privlastnil.
Okresný súd v Trebišove so sídlom v Sečovciach oslobodil podľa § 242 písm. d) tr. por. obžalovaného spod obžaloby.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu tento rozsudok v celom rozsahu zrušil a Okresnému súdu v Trebišove so sídlom v Sečovciach nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Sťažnosťou pre porušenie zákona podanou v lehote v § 296 ods. 3 tr. por. predpísanej napadol predseda Najvyššieho súdu uvedený rozsudok okresného súdu preto, že okresný súd oslobodil obžalovaného preto, že žalované skutky spáchal v nepríčetnom stave, hoci túto okolnosť zákonom predpísaným spôsobom pribratím dvoch znalcov psychiatrov nezistil. Súčasne predseda Najvyššieho súdu navrhol, aby Najvyšší súd svojím rozhodnutím napravil uvedené mylné rozhodnutie okresného súdu.
Najvyšší súd podľa § 293 ods. 1 tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré tomu predchádzalo, a spoznal, že zákon bol porušený. Okresný súd odôvodnil oslobodzujúci rozsudok tým, že obžalovaný konal uvedeným spôsobom následkom duševnej choroby poriománie a preto vzhľadom na ustanovenie § 11 tr. zák. za tieto činy nie je trestne zodpovedný.
Okresný súd pri zistení uvedenej dôležitej okolnosti, či obžalovaný v čase spáchania žalovaných trestných činov trpel takou duševnou chorobou, ktorá ho robila nepríčetným, porušil zákon v ustanovení § 130 tr. por.
Podľa § 114 tr. por. ak sú na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, priberú sa znalci, a to spravidla dvaja. Podľa § 130 ods. 1 tr. por. ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.
V súdenom prípade išlo o zistenie tej okolnosti, či obžalovaný v čase spáchania žalovaných trestných činov trpel takou duševnou chorobou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že jeho konanie je pre