Input:

č. 43/1960 Sb. rozh., Garance

č. 43/1960 Sb. rozh.
Ustanovenie § 12 zák. č. 71/1958 Zb. o prejednaní náhrady škody so závodným výborom odborového sväzu a zamestnancom platí aj v rozkaznom konaní.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. marca 1960, 4 Cz 24/60.)
Žalobca podal na Ľudovom súde v Lučenci žalobu na zaplatenie manka proti žalovanému ako hmotnezodpovednému vedúcemu predajne, a navrhol súčasne, aby vec bola vybavená platobným rozkazom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor.
Ľudový súd v Lučenci odpor ako oneskorený odmietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie súdu prvej stolice o odmietnutí odporu žalovaného potvrdil.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím ľudového súdu, ktorým bol vydaný platobný rozkaz, bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
V ustanoveniach §§ 1 ods. 2, 59, 88 ods. 1 a 93 o. s. p. je vyjadrená vedúca zásada občianskeho súdneho poriadku, zásada materiálnej pravdy, ktorá ukladá súdom zistenie skutočného stavu veci. Zásada materiálnej pravdy je v záujme urýchleného získania súdneho rozhodnutia vo veciach zaplatenia peňažitej sumy prelomená potiaľ, že súd môže na návrh žalobcu v žalobe bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, v ktorom uloží žalovanému, aby do 15 dní pod exekúciou zaplatil žalobcovi pohľadávku žiadanú v žalobe s požadovanými úrokmi a určenými trovami, alebo aby v tej istej lehote podal proti tomu odpor na súde, ktorý vydal rozkaz (§ 425 ods. 1 o. s. p.).
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol žalovaným včas podaný odpor, nadobúda účinnosť právoplatného rozsudku. Je teda súdnym rozhodnutím vydaným len na základe prednesov žalobcu, správnosť ktorých nemusí byť súdom skúmaná.
Ustanovenie § 425 ods. 1 o. s. p. dôsledne neukladá súdu povinnosť vydať platobný rozkaz, ale ponecháva jeho úvahe, či za daného stavu veci je možno vec platobným rozkazom vybaviť. Vec nie je možno vybaviť platobným rozkazom v takom prípade, kde by toto rozhodnutie nebolo spravodlivé, to znamená, že by nemalo základ v skutočnostiach žalobou uvádzaných a že by nezodpovedalo príslušným zákonným ustanoveniam.
Tam teda, kde skutkový základ žalobou tvrdený pre posúdenie veci po stránke právnej nestačí, alebo tam, kde požadovaný nárok nemá oporu v zákone, nie je možno žiadosti o vydanie platobného rozkazu vyhovieť a v takomto prípade súd nariadí ústne pojednávanie o žalobe (§ 424, 425 ods. 5 o. s. p.).
V žalobách o zaplatenie manka nie je síce podľa zákona skrátené konanie podľa § 425 o. s. p. vylúčené, vzhľadom na závažnosť veci nie je však zásadne vhodné vydávať v týchto veciach platobné rozkazy, nakoľko tým spravidla uniká možnosť zistiť príčinu škody a tým jej čeliť. Okrem toho je v týchto prípadoch nutné, aby súd zistil, či nebola škoda spôsobená tiež zavinením žalobcu - v ktorom prípade nesie škodu žalobca pomerne podľa § 4 ods. 1 zák. č. 71/1958 Zb. - a či sú dané podmienky pre použitie sudcovského zmierňovacieho práva podľa § 7 (§ 10) cit. zák.; okoľnosti týkajúce sa spoluviny aj zmiernenia náhrady, ktoré musia byť vyšetrené z úradnej povinnosti, nie sú potom vždy patrné zo žaloby.
Je teda účelnejšie nariadiť v žalobách na zaplatenie manka spravidla ihneď ústne pojednávanie, ako to dopúšťa znenie