Input:

č. 43/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 43/1956 Sb. rozh. tr.
Ak súd prvej stolice zastaví trestné stíhanie z dôvodov abolície na hlavnom pojednávaní a ak je proti takému uzneseniu prokurátorom podaná sťažnosť, môže súd druhej stolice o sťažnosti rozhodnúť iba uznesením (podľa §§ 37 alebo 38 tr. por.), a to na neverejnom zasadaní, a nemôže obvineného rozsudkom podľa § 197 písm. c) tr. por. na odvolacom pojednávaní uznať vinným.
Ak bolo zistené, že zlodej v čase krádeže nemal práve na živobytie a že z výťažku krádeže si zaobstaral živobytie, nestačí to ešte samo osebe pre záver, že krádež bola spáchaná „pre zárobok“. K tomu by bolo treba zistiť, že obvinený mal úmysel aspoň čiastočne hradiť svoje životné potreby páchaním krádeží.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. decembra 1955, 2 Tz 194/55.)
Ľudový súd v Michalovciach uznesením zastavil trestné stíhanie obvinených A a B pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák.
Krajský súd v Prešove na sťažnosť okresného prokurátora podanú proti uzneseniu ľudového súdu rozsudkom zrušil podľa § 197 písm. c) tr. por. uznesenie ľudového súdu a obidvoch obvinených uznal vinnými trestnými činmi krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák. a odsúdil ich na trest odňatia slobody každého na jeden rok bezpodmienečne.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a podľa § 38 písm. b) tr. por. aj uznesenie ľudového súdu a tomuto súdu uložil, aby o veci znova konal o rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uviedol, že krajský súd rozhodol nesprávne na odvolacom pojednávaní, hoci mal podľa § 213 tr. por. rozhodnúť na neverejnom zasadaní a ak zistil, že niet tu dôvodu na zastavenie trestného stíhania, mal uznesenie zrušiť a vrátiť vec ľudovému súdu. Ďalej uviedol, že krajský súd rozhodol bez toho, že by mal zistené všetky znaky stanovené ustanovením v osobitnej časti trestného zákona, pod ktoré bolo konanie obvinených podradené, najmä ale bez toho, že by zistil či obvinení mali úmysel páchaním krádeží zadovážiť si aspoň načas zdroj príjmov (§ 76 ods. 4 tr. zák.).
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Obvinení A a B boli stíhaní obžalobou okresného prokurátora pre trestné činy krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák. zato, že na rôznych miestach v rôznom čase vnikli do bytov rôznych osôb a tam odcudzili prádlo posteľné a osobné v celkovej sume 2142 Kčs.
Ľudový súd zastavil trestné stíhanie týchto obvinených podľa § 166 ods. 1 písm. b) tr. por. a čl. VI. č. 1 amnestie prezidenta republiky z 9. 5. 1955, lebo podľa odôvodnenia uznesenia zistil, že obvinení spáchali krádeže pred dňom amnestiálneho rozhodnutia (pred 9. 5. 1955) a nie pre zárobok, ako to uvádza obžaloba.
Krajský súd, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu, nariadil odvolacie pojednávanie a napadnutým rozsudkom uznal obvinených A a B vinnými trestnými činmi podľa obžaloby.
O sťažnosti proti uzneseniu ľudového súdu rozhoduje podľa § 36 ods. 2 tr. por. nadriadený krajský súd, á to podľa § 213 tr. por. na neverejnom zasadaní.
Krajský súd, ktorý rozhodol o sťažnosti na odvolacom pojednávaní, porušil zákon v ustanovení § 213 tr. por.
Podľa §