Input:

č. 38/1972 Sb. rozh., Garance

č. 38/1972 Sb. rozh.
Povinnosť organizácie v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.1 môže vzniknúť až za predpokladu, že došlo k poskytnutiu dávky neprávom alebo z nesprávnej výmere. Samo oneskorené hlásenie vstupu dôchodcu do zamestnania túto povinnosť ešte nezakladá.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 30. 11. 1971, 3 Co 214/71)
Správa dôchodkov v Bratislave predpísala organizácii S. v R. k náhrade preplatok vzniklý na starobnom dôchodku dôchodcu A. K. v čase od 1. 1. 1971 do 28. 2. 1971 podľa ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. Toto rozhodnutie odôvodnila opomenutím organizácie hlásiť vznik pracovného pomeru dojednaného s dôchodcom A. K.
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu potvrdil s tým, že organizácia uzavretie pracovného pomeru s A. K. Správe dôchodkov včas neoznámila a táto sa o pracovnom pomere dozvedela až 25. 5. 1971.
V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhujúca organizácia žiadala, aby bolo zmenené a aby rozhodnutie Správy dôchodkov bolo zrušené. Namietala, že súd prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav, že v skutočnosti k žiadnemu preplatku na dôchodku dôchodcu A. K. nedošlo a preto jej z tohto dôvodu nemohol byť ukladaný žiaden záväzok. Dôchodca A. K. v rozhodnom období pracoval vo zvýhodnenom pracovnom pomere v zmysle ustanovenia vládneho nariadenia č. 73/1960 Zb.2 Svedčí o tom pracovná zmluva, ktorú s ním uzavrela 2. 1. 1971 (s dodatkom z 8. 3. 1971) i jej hlásenia zo 16. 3. a 25. 5. 1971. Okolnosť, že do 8 dní Správe dôchodkov nezahlásila vznik krátkodobého pracovného pomeru, nemohla mať za následok neoprávnenú výplatu dôchodku dôchodcovi A. K.
Odporca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, a to z toho dôvodu, že predpísaný preplatok v celkovej výške 1158 Kčs je navrhujúca organizácia povinná nahradiť v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. pre oneskorene podané hlásenie o vstupe dôchodcu do zamestnania. V čase od 1. 1. do 28. 2. 1971 dôchodca A. K. trvale pracoval ako vrátnik, o čom navrhujúca organizácia podala hlásenie až 27. 3. 1971 a 1. 4. 1971, hoci to mala urobiť podľa ustanovenia § 132 vyhlášky č. 102/1964 do 8 dní od vzniku pracovného pomeru.
Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie