Input:

č. 38/1959 Sb. rozh., Garance

č. 38/1959 Sb. rozh.
Třídní hledisko při hodnocení důkazů v řízení o zjišťování otcovství.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 14. januára 1959, Cz 578/58.)
Ľudový súd v Novej Bani zistil, že J. H., vtedy súkromne hospodáriaci roľník, je otcom mal. V. K., narodeného z matky M., teraz vydatej B., robotníčky na štátnom majetku.
Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu o zistenie otcovstva a priespievanie na úhradu osobných potrieb zamietol.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Zistenie rodičovského vzťahu pre svoj význam, ktorý má ako pre zúčastnené osoby tak aj pre celú spoločnosť, vyžaduje, aby všetky okolnosti, ktoré môžu byť rozhodné pre posúdenie otázky, či žalovaný je otcom mal. žalobcu, boli vyšetrené čo najúplnejšie tak, aby o správnosti rozhodnutia nevznikali nijaké pochybnosti. K okolnostiam, ktoré súd zisťuje náležia aj skutočnosti, ktoré umožňujú správne posúdenie veci i z triedneho hľadiska. Podklad, na základe ktorého dospieva súd k svojim záverom, musí byť zistený spoľahlivo a podrobený starostlivému hodnoteniu v zmysle § 93 o. s. p.
Krajský súd sa touto zásadou neriadil. Predovšetkým vôbec nehodnotil vec s triedneho hľadiska, ačkoľvek z opatrovanských spisov Ľudového súdu v Toužime vychádza najavo, že žalovaný priznal pri svojom výsluchu na ľudovom súde, že matku mal. žalobcu, vtedy 12ročnú, prijal ako pestún z okresného detského domova v r. 1939, že táto žila v jeho domácnosti a v nej vypomáhala až do r. 1949; od toho času bola zamestnaná ako robotníčka v sklárňach, avšak aj naďalej bývala až do marca 1952 v domácnosti žalovaného. Žalovaný zaprel, že by v tomto čase mal telesné styky s matkou mal. žalobcu a naopak snažil sa preukázať, že matka mala v tom čase styky s inými mužmi. Naproti tomu matka mal. žalobcu vypovedala pred dožiadaným súdom, že na hospodárstve žalovaného slúžila, že uňho bývala aj potom, keď už pracovala v sklárňach a že asi vo februári 1952 (presnejšiu dobu si už nepamätá) mala s ním po čas jedného týždňa dva razy pohlavné styky, na ktoré ju žalovaný naviedol. Vypovedala súčasne, že keď oznámila neskoršie žalovanému svoje tehotenstvo, prehovoril ju tento, aby jeho ako otca neoznačila, sľuboval jej za to výbavu a skutočne jej neskoršie vystrojil svadbu s jej terajším manželom, za ktorého sa vo februári 1953 vydala.
Bolo povinnosťou krajského súdu, aby otázku, či žalovaný je otcom mal. žalobcu a či mal s matkou mal. žalobcu v rozhodnom čase pohlavné styky, riešil veľmi zodpovedne a starostlivo práve preto, že výsledky konania nasvedčujú tomu, že matka mal. žalobcu bola od svojho útleho detstva ako dieťa, ktoré si žalovaný vzal z detského domova zrejme preto, aby mal pracovnú silu na svojom hospodárstve, v osobnej i hospodárskej závislosti na žalovanom. V tom smere je závažná výpoveď matky mal. žalobcu, že len z dôvodu svojej závislosti na žalovanom a pod sľubom jeho finančnej pomoci ho rteoznačila za otca svojho dieťaťa. O tom svedčí aj list odboru školstva a kultúry rady ONV v Toužime, ktorý upozorňuje na to, že matka pred týmto orgánom bližšie osvetlila dôvody, prečo pri