č. 37/1970 Sb. rozh., Garance
č. 37/1970 Sb. rozh.
Rozhodnutie o tom, či sa navrhovateľ podrobí operácii či nie, je závislé len na ňom; jeho negatívne rozhodnutie nemôže mať pre neho žiadne nepriaznivé následky z hľadiska jeho nároku na invalidný dôchodok.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. 9. 1969, 6 Cz 54/69).
Navrhovateľovi bol od 10. 4. 1966 priznaný plný invalidný dôchodok na následky pracovného úrazu, ktorý utrpel ako baník - brigádnik dňa 9. 4. 1965. Na základe rozhodnutia Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v T. bol navrhovateľovi rozhodnutím Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia - Správy dôchodkov v Bratislave z 18. 7. 1967 priznaný od 6. 7. 1967 podľa § 20 ods. 4 zák. č. 101/1964 Zb. len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 711,- Kčs a výchovné na päť detí vo výške 950,- Kčs.
Na odvolanie navrhovateľa potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. 10. 1968 rozhodnutie odporcu. Za podklad svojho rozhodnutia vzal krajský súd jednak posudok Krajskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v B. z 8. 9. 1967, jednak posudok Katedry súdneho lekárstva v B. z 9. 7. 1968, podľa ktorých u navrhovateľa išlo o stav po amputácii pravej ramennej kosti a po zlomenine pravej kľúčnej kosti. Navrhovateľovi bola doporučená úprava jazvy na pahýle s reviziou nervocievneho zakončenia, avšak navrhovateľ údajne odmietol túto operáciu. Podľa záverov posudku znalca MUDr. A. N., pracovníka Katedry súdneho lekárstva v B., by bol navrhovateľ po vykonanej operácii a eventuálnom nasazení protézy schopný vykonávať ľahké, fyzicky nenáročné zamestnanie. Zvlášť vhodná by bola práca vrátneho, resp. informátora, menej vhodná by bola práca strážneho, pokiaľ by bol nútený prevziať hmotnú zodpovednosť za strážený objekt. Nasadením protézy by došlo aj k estetickej úprave, čo by iste viedlo k zlepšeniu psychiky navrhovateľa. Pokiaľ však navrhovateľ odmieta operačné liečenie, aj v takom prípade je ho možné považovať za schopného vykonávať hore uvedené zamestnanie. Na základe tohto posudku dospel súd k názoru, že navrhovateľ je len čiastočne invalidný a že mu preto nemôže byť priznaný plný invalidný dôchodok.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon a toto uznesenie zrušil.
Z odôvodnenia:
Krajský súd pochybil predovšetkým v tom, že na pojednávaní dňa 18. 10. 1968 nevypočul ako znalca ani člena krajskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, ani pracovníka Katedry súdneho lekárstva v B. MUDr. A. N., takže rozhodoval - v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 o. s. p. - len na základe písomných posudkov. Predvolanie všetkých osôb, ktorých prítomnosť bola na pojednávaní potrebná (§ 115 o. s.…
