č. 37/1956 Sb. rozh. obč., Garance
č. 37/1956 Sb. rozh. obč.
Prejímateľke podľa § 5 zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalosti s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy musí byť odovzdaný do hospodárenia celý roľnícky podnik poručiteľa a na nehnuteľnostiach, ktoré sú súčiastkou poručiteľkinho roľníckeho podniku, nemožno zabezpečiť ani doživotné užívacie právo osobe rozdielnej od prejímateľky.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. decembra 1955, Cz 569/55.)
Poručiteľka zanechala závet z 5. januára 1950, ktorým za dedičku svojho nehnuteľného majetku (asi 7 kat. jutár) ustanovila svoju sestru. Uložila však dedičke, aby poručiteľkinmu manželovi dávala ročne z každého jutra 1,5 q obilia a konečne určila, že jej manžel bude až do jeho smrti sám obrábať vinohrad v hone D., užívať ďalšie dva vinohrady v hone O. a brať drevo z urbárskeho lesného podielu. Svojmu bratovi zanechala 1000 Kčs.
Štátne notárstvo v Štúrove odovzdalo celé dedičstvo závétnej dedičke, a to podľa obsahu zanechaného písomného závetu, teda so všetkými obmedzeniami z neho plynúcimi.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre prerušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uznesením Štátneho notárstva v Štúrove bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Predmetom dedičstva po poručiteľke je roľnícky podnik. Samo štátne notárstvo na pojednávanie 17. decembra 1953 upozorňuje stránky na ustanovenia dielu I. zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalosti s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy, ktorý nadobudol účinnosť na Slovensku 1. januára 1950. Toho prípadu, keď poručiteľ zanechal závet o svojom imaní, ktoré je roľníckym podnikom, sa týkajú ustanovenia § 11 cit. zák. Z nich nepochybne plynie, že aj v takomto prípade platia zásady ustanovení §§ 410 cit. zák., teda najmä to, že prejímateľom podniku, ak ide o roľnícky podnik v zmysle § 1 ods. 5 cit. zák. môže byť len jedna osoba, ktorá je v zmysle § 5…
