Input:

R 36/1955; Garance

č. 36/1955 Sb. rozh. obÄŤ.
Aj v prípade, že niektorý z dedičov má započítaciu povinnosť podľa § 533 obč. zák., dedičstvom po poručiteľovi je len ten majetok, ktorý poručiteľ mal v čase svojej smrti; v takomto prípade sa poručiteľove poskytnutia, ktoré sa majú do dedičského podielu započítať, pripočítavajú k hodnote dedičstva len pre určenie výšky dedičských podielov. Čistá cena skutočného dedičstva sa však tým nijako nemení.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. januára 1955, Cz 578/54.)
Predmetom dedičstva po poručiteľovi bol jeho majetok hnuteľný a nehnuteľnosti pozostávajúce z polovičky domu a rolí vo výmere asi 80 meríc. Dedičmi po poručiteľovi sú jeho deti Pavol, Tomáš, Magdaléna, Mária a Karola. Štátne notárstvo poverené prejednaním dedičstva vykonalo v prítomnosti dedičov súpis imania patriaceho do dedičstva, pričom všeobecná cena hnuteľností bola uvedená v sume 28.000 Kčs, nehnuteľností v sume 42.000 Kčs, všetko v starých peniazoch. Pri prejednávaní dedičstva poručiteľove dcéry namietali započítaciu povinnosť poručiteľových synov, ktorým poručiteľ zmluvou z 15. januára 1948 daroval polovičku všetkých svojich nehnuteľností v rovnakom pomere. Poručiteľovi synovia zapierali svoju započítaciu povinnosť, lebo oni stále pracovali na otcovskom majetku, kým poručiteľove dcéry sa vydali a potom na otcovskom majetku už nepracovali. Pre prípad, že o započítacej povinnosti poručiteľových synov bude právoplatne rozhodnuté, poručiteľove dcéry sa dohodli o rozdelení dedičstva.
Štátne notárstvo v Pov. Bystrici určilo všeobecnú cenu majetku poručiteľa, patriaceho do dedičstva, včítane majetku, ktorý ešte za svojho života daroval svojim deťom – okrem synov Magdaléna dostala vraj hodnotu 3.100 Kčs a Mária hodnotu 600 Kčs – v sume 31.900 Kčs (v nových peniazoch), ktorá robila aj čistú hodnotu dedičstva, lebo dlhov nebolo. V ďalšom potvrdilo štátne notárstvo v zmysle § 334 o. s. p. nadobudnutie dedičstva všetkým poručiteľovým deťom po 1/5, podľa § 533 obč. zák. započítalo poručiteľovým synom do ich dedičských podielov po 7.050 Kčs, čím považovalo dedičské podiely týchto dedičov za uspokojené, dcére Madgaléne započítalo sumu 3.100 Kčs a Márii sumu 600 Kčs; potom v zmysle §§ 76 a 335 o. s. p. schválilo dohodu poručiteľových dcér o rozdelení dedičstva, podľa ktorej hnuteľnosti boli rozdelené medzi všetkých dedičov, domový majetok dostal syn Pavol s povinnosťou vyplatiť Márii a Karole po 675 Kčs. kým role dostala Mária s povinnosťou vyplatiť vyššie spomenutým dedičkám po 2.346 Kčs; konečne uviedlo štátne notárstvo, aké pozemnoknižné zápisy možno na základe jeho uznesenia povoliť.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uznesením štátneho notárstva resp. v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon, uznesenie to zrušil a štátne notárstvo upravil, aby vo veci ďalej konalo a znova rozhodlo.
Z odôvodnenia:
Do dedičstva patrí len poručiteľov majetok a nie aj majetok, ktorý už za svojho života platne scudzil, a to ani v prípade, ak niektorí z dedičov prípadne majú započítaciu povinnosť; v takomto prípade totiž len na zistenie výšky dedičských podielov a ich prípadného uspokojenia sa pripočítavajú k hodnote dedičstva bezodplatné