Input:

R 35/1959; Garance

č. 35/1959 Sb. rozh.
Uplatnenie triedneho hľadiska pri použitiu mimoriadneho zmierňovacieho práva (§ 358 obč. zák., §§ 7, 10 zák. č. 71/1958 Zb.).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. januára 1959 č. Cz 581/58.)
Ľudový súd v Košiciach uznal žalovaných V. K., vedúceho predajne žalujúceho národného podniku v Košiciach a V. B., predavačku tejto predajne, povinnými zaplatiť žalujúcemu podniku rukou spoločnou a nerozdielnou sumu 11.251,13 Kčs s prísl. z titulu manka spôsobeného úmyselným rozkrádaním, pre ktoré boli oba žalovaní právoplatne trestne odsúdení pre trestný čin podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. Žalovaný V. K. sám bol vedľa toho uznaný povinným na zaplatenie ďalšej sumy 1000 Kčs z titulu manka, ktoré spôsobil žalovanému podniku z nedbalosti; manko vo výške 1934 Kčs totiž znížil súd za použitia ust. § 358 obč. zák. na 1000 Kčs.
Rozsudok ľudového súdu sa stal právoplatným.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím ľudového súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
V ustanoveniach § 1 ods. 2, §§ 59, 88 ods. 1 a 93 o. s. p. je vyjadrená vedúca zásada občianskeho súdneho poriadku, zásada materiálnej pravdy, ktorá ukladá súdom zistenie skutočného stavu veci. Zásada materiálnej pravdy sa výrazne uplatňuje vzhľadom na závažnosť veci v konaní o zaplatenie manka a ukladá súdu starostlivo zistiť nie len príčinu škody a tým jej čeliť, ale aj zistiť, či nebola škoda spôsobená tiež zavinením žalobcu, v ktorom prípade nesie škodu žalobca pomerne podľa § 348 obč. zák. – a či sú dané podmienky pre použitie sudcovského zmierňovacieho práva podľa § 358 obč. zák. Okolnosti týkajúce sa spoluviny aj zmiernenia náhrady musia byť vyšetrené z povinnosti úradnej.
Pre dôsledné uplatnenie zásady materiálnej pravdy je na mieste, aby súd zisťoval aj skutočnosti potrebné pre politicky správne určenie triednej povahy veci (porov. smernice pléna Najvyššieho súdu č. Pls 4/58) a aby tiež starostlivo zhodnotil výsledky dokazovania vykonaného v tomto smere (§ 93 o. s. p.), vedený súc zásadami socialistickej spoločenskej morálky a socialistického právneho vedomia. Triednu stránku veci, ktorá je vždy súčasťou skutočného stavu veci, bolo potrebné skúmať v konkrétnej veci tým skôr, keď aj ustanovenie hmotného práva, ktorého súd použil (§ 358 obč. zák.) obsahuje v dôvodovej zprávě smernice ukladajúce súdu povinnosť „používajúc triedne meradlo prispôsobiť svoje rozhodnutie čo najlepšie zvláštnostiam prípadu a rozhodovať tak podľa potrieb života.“
Predpokladom použiteľnosti zmierňovacieho práva je to, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Prípad zodpovednosti za škodu môže sa stať prípadom hodným osobitného zreteľa pre rozmanité okolnosti, ktoré má uvážiť súd a ktoré môže vziať do ohľadu pri úvahe, či sa má náhrada škody primerane znížiť. Okolnosti, ktoré sa môžu vziať na zreteľ, zákon nevypočítava, uvádza však niektoré typické okolnosti ako príklad. Týmito okolnostiam! sa má súd riadiť nie len pri úvahe, v akej miere použije zmierňovacieho práva, ale tiež pri úvahe, či zmierňovacieho práva vôbec použije.
Sú to tieto okolnosti:
Predovšetkým pomery strán, čím sa zrejme rozumie – ako vysvitá z dôvodovej zprávy – aj triedna