Input:

R 34/1967; Výkon rozhodnutí Garance

č. 34/1967 Sb. rozh.
Záver, že v konaní vykonávacom nemožno skúmať dôvodnosť námietky na započítanie vzájomnej pohľadávky a že je vecou povinného, aby uplatnil svoj nárok osobitnou žalobou, je v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 písm. h) o. s. p. Z hľadiska § 268 ods. 1 písm. h) o. s. p. je nerozhodné, či skutočnosti, o ktoré povinný opiera tvrdený nárok, nastali pred alebo po vzniku rozhodnutia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu z 21. 10. 1966, 4 Cz 84/66.)
Podaním, ktoré došlo okresnému súdu 14. 12. 1963, vzniesla povinná námietky proti exekúcii podľa § 441 o. s. p. z r. 1950. Uvádzala v nich, že v roku 1961 a 1962, kedy už oprávnení boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, investovala do jej opravy, resp. prestavby celkovú sumu 44 654 Kčs, že v dôsledku toho sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila a že preto oprávnení sú povinní jej uhradiť sumu odpovedajúcu ich spoluvlastníckemu podielu. Túto sumu namietala k započítaniu protipohľadávky, pre ktorú bola nariadená exekúcia dražbou nehnuteľnosti.
Okresný súd v Trnave rozhodol, že návrh povinnej na čiastočné zastavenie výkonu rozhodnutia sa zamieta. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že o námietke povinnej bolo už rozhodnuté v konaní pod 10 C 167/61 Okresného súdu v Trnave. Poukázal i na § 268 ods. 1 písm. g) o. s. p. v tej súvislosti, že okolnosti, ktoré povinná namietala, nevznikli po vydaní rozhodnutia, ktoré je predmetom výkonu a že súdu neprislúcha, by v konaní vykonávacom skúmal ich dôvodnosť a materiálnu správnosť. Odkázal ju s prípadným nárokom na podanie osobitnej žaloby.
Krajský súd v Bratislave uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že síce okresný súd mal vec posudzovať podľa § 441 o. s. p. z r. 1950, že to však nič nemení na výsledku konania, pretože ustanovenie § 268 ods. 1 písm. g) o. s. p. je podobné ustanoveniu § 441 o. s. p. z r. 1950. Ďalej uviedol, že povinná neuviedla žiadne okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu a okolnosti, ktoré namietala, uplatnila už v pôvodnom konaní. V tomto pôvodnom konaní nebola jej obrana uznaná a povinná bola odkázaná, aby svoju pohľadávku uplatnila proti tým, ktorí boli vlastníkmi nehnuteľnosti v čase vykonaných investícií. Ďalej uviedol, že pohľadávka veriteľov nemohla zaniknúť započítaním, pretože dlžníčka nemala proti nim žiadnu pohľadávku.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutiami obidvoch súdov bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Je nepochybné, že námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky bolo možné vzniesť v konaní podľa § 441 o. s. p. z r. 1950 a že ju možno vzniesť (§ 269 ods. 2 a contr.) i návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 o. s. p. Záver okresného súdu, že v konaní vykonávacom nemožno skúmať dôvodnosť takového návrhu a že je vecou povinnej, aby uplatnila ňou tvrdený nárok, ktorý nebol bližšie odôvodnený, osobitnou žalobou, je v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 písm. h) o. s. p.
Povinná podala námietky podľa § 441 o. s. p. z r. 1950 pred 1. 4. 1964. Pretože o nich bolo rozhodované až po 1. 4. 1964, bolo treba predovšetkým uvážiť, podľa akých zákonných ustanovení mala byť vec posudzovaná.

Z důvodu údržby našich serverů budou v úterý 28. 6. 2022 od 17:30 nedostupné naše služby. Plánovaná doba výpadku je jedna hodina. Omlouváme se.
Více informací