Input:

č. 34/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 34/1956 Sb. rozh. tr.
Vražda spáchaná preto, že zavraždený sa prejavil ako aktívny budovateľ socializmu, je teroristickým činom a teda vraždou spáchanou za okolnosti obzvlášť priťažujúcej [§ 216 ods. 1, 2 písm. c) tr. zák.].
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 14. marca 1956.)
Obvinený M. L, ktorý žil dlhší čas od r. 1921 do r. 1935 v Kanade, sa po svojom návrate neuspokojoval už len výnosom z hospodárstva, ktoré vlastnil so svojou manželkou, ale uvažoval o ďalšom súkromnom podnikaní. K tomu sa mu naskytla príležitosť za tzv. slovenského štátu, keď občanom židovského pôvodu boli odnímané majetky a živnosti a tieto boli přidělované stúpencom vtedajšieho klérofašistického režimu Takto aj obvinený ako jeden z nich dostal slobodnú živnosť, obchod s vápnom, ktorú prevádzal až do r. 1949, kedy bola začlenená do socialistického sektoru. Nakoľko týmto bol obvinený zbavený možnosti bezpracného zisku, stal sa z neho zarytý nepriateľ nášho zriadenia. Sústavne počúval nepriateľský zahraničný rozhlas a štvanie proti nášmu zriadeniu zo „Slobodnej Európy“ a z Londýna. Nepriteľská činnosť obvineného nadobudla obzvlášť veľkej intenzity na konci roku 1951 a začiatkom roku 1952, kedy pokrokoví malí a strední roľníci v obci založili JRD. Proti tomuto JRD a jeho členom obvinený sústavne štval, ba dokonca funkcionárom národného výboru, ktorí získavali roľníkov do JRD, verejne vyhrážal, a to najmä agronómovi a zootechnikovi MNV J. T., ale aj iným osobám, ktoré prejavili aktívny záujem o vytvorenie JRD. Spomenutý agronóm a zootechnik J. T. ako horlivý a obetavý pracovník MNV presvedčoval roľníkov k plneniu dodávkových povinností, zakladal JRD v obci a tiež pracoval pri prevádzaní HTÚP. Pomáhal MNV odhaľovať zatajenú pôdu u roľníkov za účelom vykonania presnej evidencie pôdy a spravodlivého rozpisu dodávkových povinností. Takto aj obvinenému bolo odhalené 1,05 ha zatajenej pôdy. Preto nenávisť obvineného najmä voči J. T. ešte stúpla, čo dával najavo opätovnými vyhrážkami. Nenávisť obvineného voči J. T. vyvrcholila 12. novembra 1955, kedy sa zastavil v miestnom hostinci, kde bol prítomný aj J. T. Keď ho obvinený uvidel, hneď ho začal provokovať a potom aj urážať, a chcel sa na neho vrhnúť. V jeho útoku mu však zabránili prítomní hostia, ktorí ho prehovárali, aby vo svojom konaní prestal. Keď obvinený hosťov uisťoval, že J. T. nechce ničím ublížiť, ale že sa s ním chce iba dohovoriť, pustili ho, aby mohol ísť k J. T. Obvinený nato pristúpil k J. T. tváriac sa mierne a pýtal sa J. T., či sa na neho hnevá. J. T. obvinenému odpovedal, že sa na neho nehnevá, ale že obvinený stálým provokováním ho znervózňuje. Obvinený nato bez toho, že by bol mohol J. T. alebo ostatní prítomní niečo takého tušiť, prudkým šmahom pravej ruky pichol nožom J. T. do ľavej strany pŕs smerom k srdcu. Po čine ihneď odišiel z hostinca. Smrteľne zranenému J. T. potom prítomní občania poskytli pomoc a zaviezli ho do nemocnice, kde však už bola konštatovaná iba smrť.
Najvyšší súd uznal obvineného vinným trestným činom vraždy podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c) tr. zák. a odsúdil ho k trestu smrti, k strate čestných práv občianskych so stratou občianských práv uvedených v § 44 ods. 2 tr. zák. navždy, k