Input:

č. 34/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 34/1955 Sb. rozh. obč.
Ustanovenia § 1 vl. nar. č. 22/1953 Zb., o úprave dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia a zaopatrení osôb nepriateľských ľudovodemokratickému zriadeniu, nezabraňujú vzniku nároku na dôchodok v čase, po ktorý trvá strata čestných práv občianskych.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. decembra 1954, Cz 524/54.)
Navrhovateľ uplatnil 20. mája 1953 nárok na invalidný dôchodok, nárok však bol výmerom Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia zamietnutý jednak preto, že navrhovateľ nesplnil základnú podmienku nároku v zmysle § 61 zák. o nár. poist., jednak preto, že bol odsúdený na stratu čestných práv občianskych, ktorá doteraz trvá.
Ľudový súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľa, návrh na priznanie invalidného dôchodku zamietol. Súd zistil, že navrhovateľ bol rozsudkom Najvyššieho súdu z 15 .novembra 1950 odsúdený na trest 3 rokov a 6 mesiacov straty slobody podľa § 2 ods. 2 zák. č. 231/1948 Zb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, pritom podľa § 52 cit. zák. bola vyslovená aj strata čestných práv občianskych a strata spôsobilosti na nadobudnutie týchto práv bola určená na 5 rokov. Trest bol odpykaný 3. marca 1953. Navrhovateľ nemôže preto dostávať invalidný dôchodok dotiaľ, kým u neho trvá strata čestných práv občianskych vyslovená rozsudkom Najvyššieho súdu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa potvrdil rozsudok prvého súdu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na výplatu invalidného dôchodku na čas, po ktorý trvá u neho strata čestných práv občianskych a keďže zákon o národnom poistení nerobí rozdiel medzi nárokom na dávku a jej výplatou, je dôvodom na zamietnutie nároku na invalidný dôchodok okolnosť, že v čase nápadu dávky nemôžu byť jednotlivé dávkové sumy po dlhší čas vyplácené, teda nárok nemôže byť realizovaný; krajský súd však poznamenal, že zamietnutie nároku je len dočasné, lebo nejde o trvalú stratu nároku na dôchodok z národného poistenia a spôsobilosti na ich opätovné nadobudnutie, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené pod č. 153/ 1953 Zb. rozh. čs. súdov.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkami ľudového a krajského súdu bol porušený zákon, rozsudky tieto zrušil a ľudový súd upravil, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Krajský súd použijúc na súdený prípad už spomenuté rozhodnutie Najvyššieho súdu zaiste správne dovodzuje, že strata čestných práv občianskych podľa § 52 zák. č. 231/1948 Zb. neznamená trvalú stratu nároku na dôchodky z národného poistenia, ani stratu spôsobilosti ich nadobudnúť. Platný trestný zákonník č. 86/1950 Zb. nepozná ako následok vedľajšieho trestu straty čestných práv občianskych aj stratu dôchodkov z národného poistenia, resp. odpočivných alebo zaopatrovacích platov z verejných peňazí atď. a len ustanovením § 1 vl. nar. č. 22/1953 Zb., o úprave dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia a zaopatrení osôb nepriateľských ľudovodemokratickému zriadeniu, bola táto otázka upravená tak, že osobám, ktoré boli odsúdené na stratu čestných práv občianskych preto, že trestným činom prejavili nepriateľstvo k ľudovodemokratickému