Input:

R 33/1962 (tr.); Důkaz. Násilí proti skupině obyvatel a proti jednotlivci. Opilství. Působnost trestního zákona. Provinění. Stupeň nebezpečnosti pro společnost. Trestní odpovědnost. Trest Garance

č. 33/1962 Sb. rozh. tr.
Ustanovenie § 3 ods. 4 tr. zák. vyžaduje hodnotiť konkrétny stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Takéto hodnotenie má podstatný význam nielen pre úvahu, či ide vôbec o trestný čin, ale rozhodujúcim spôsobom zasahuje aj do úvah o tom, či ide o trestný čin závažnejšieho alebo menej závažnejšieho charakteru. Uvedené ustanovenie treba považovať i pri úvahách v zmysle § 16 ods. 1 tr. zák. za jedno z určujúcich hľadísk, keď v novom zákone sa stáva zásadným určovateľom pre posúdenie trestnosti určitého konania.
Na rozdiel od ustanovenie § 116 tr. zák. 1950, kedy k naplneniu znakov tohto trestného činu postačovalo použitie hrozby násilia, vyžaduje nový trestný zákon k naplneniu znakov trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197 písm. b) tr. zák., aby došlo k vyhrožovaniu skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu zo strany páchateľa s predom uváženým zámerom odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úkolov socialistickej spoločnosti.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie musí sa konať vždy hlavné pojednávanie znova. Nemožno preto v takom prípade nahražovať výsluch obžalovaného a vykonanie niektorých ďalších dôkazov púhym oboznámením obsahu zápisnice o predošlom hlavnom pojednávaní.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 4. mája 1962 - To 04/62).
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. apríla 1962 bol obžalovaný uznaný vinným trestným činom opilstva podľa § 186 tr. zák., v ktorom obžalovaný spáchal trestný čin útokov proti skupinám obyvateľov podľa § 116 tr. zák. z r. 1950 tým, že si privodil opilosť a v tomto stave potom ne verejnosti pred viacerými osobami nielen urážal príslušníkov KSČ, ale vyhrážal im dokonca smrťou.
Najvyšší súd na odvolanie obžalovaného podľa § 258 ods. 1 písm. d) a § 259 ods. 3 tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Okrem toho podľa § 35 ods. 2 tr. zák. zrušil aj výrok o treste uložený obžalovanému v rozsudku Okresného súdu v Lučenci z 11. 9. 1961, sp. zn. 3 T 61/61, uznal obžalovaného vinným, že 30. augusta 1961 v odpoludňajších a večerných hodinách požitím presne nezisteného množstva alkoholických nápojov spôsobil si opilosť a takom stave pred hostincom v Slovenských Ďarmotách prednášal urážlivé a výhražné výroky voči členom KSČ, čím spáchal trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 písm. b) tr. zák.
Za to obžalovanému v tejto veci, ako aj vo veci prejednávanej na Okresnom súde v Lučenci, sp. zn. 3 T 61/61, uložil podľa § 198 tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov bezpodmínečne.
Podľa § 72 ods. 2 písm. b) tr. zák. uložil obžalovanému ochranné liečenie.
Z odôvodnenia:
Najvyšší súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal v zmysle § 254 ods. 1 tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol obžalovaný podať odvolanie, i správnosť postupu konania,