č. 33/1960 Sb. rozh. tr., Garance
č. 33/1960 Sb. rozh. tr.
Trestný súd pri posudzovaní otázky zavinenia u trestného činu neplnenia vyživovacej povinnosti podľa § 210 ods. 1 tr. zák. nie je viazaný rozhodnutím ľudového súdu, ktorý v konaní vo veciach občianskoprávnych stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne. V tomto smere ide o samostatné posúdenie predbežnej otázky v zmysle § 4 ods. 1 tr. por.
Pre zistenie, či je obžalovaný člen JRD objektívne spôsobilý prispievať na výživu dieťaťa sumou stanovenou súdom, je dôležité poznať nielen finančný príjem plynúci z práce na JRD, ale aj rozsah naturálnych dávok, rozsah záhumenkového hospodárenia a ďalší majetok obžalovaného a príjem z neho, poťažne ďalšie jeho príjmy z inej činnosti ako v JRD. Pritom nemožno pominúť príjem obžalovaného, ktorý mal pri vyúčtovaní koncom hospodárskeho roka na doplatkoch, ktorý rovnako podlieha exekúcii a teda aj z neho treba plniť hoci aj dodatočne, dávky na výživu maloletého jeho dieťaťa.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 10. februára 1960 - 6 Tz 13/60.)
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že od 1. 2. do 31. 8. 1959 dlhuje na výživnom pre svoje dieťa 1190,- Kčs, keď od tohože dňa na výživné vôbec ničím neprispieval, aj keď je k tomu zaviazaný súdnym rozhodnutím v konaní vo veciach občianskoprávnych, je zamestnaný a má možnosť svoju povinnosť plniť.
Ľudový súd vo Zvolene obžalovaného podľa § 242 písm. a) tr. por. oslobodil od obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 210 ods. 1 tr. zák.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 7 tr. por. a § 237 tr. por., napadnutý rozsudok zrušil a Ĺudovému súdu vo Zvolene nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Odôvodnenie:
Ľudový súd svoje rozhodnutie odôvodňuje vyžiadanou zprávou od JRD v Slatinských Lazoch, podľa ktorej priemerný mesačný zárobok obžalovaného predstavuje pri 20 pracovných jednotkách sumu 140,- Kčs. Z toho ľudový súd usúdil, že obvinený nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
V prvom rade pochybil ľudový súd formálne v ustanovení § 237 tr. por., keď prihliadol na skôr uvedenú zprávu JRD, hoci obsah tejto zprávy, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. 11. 1959, č. l. 18 - 19, neprebral a ani ako dôkaz na hlavnom pojednávaní nevykonal. Pritom však treba podotknúť, že skôr uvedená zpráva JRD, resp. podľa jej označenia potvrdenie, vydané na vlastnú žiadosť obvineného, vôbec nevyčerpáva obsahom dožiadanie urobené ľudovým súdom po odročení hlavného pojednávania 3. 11. 1959. Nejde preto o také potvrdenie JRD, ktoré by došlo súdu na základe skôr uvedeného dožiadania.
Pochybil ľudový súd, keď zameral pozornosť výlučne iba na prešetrovanie zárobkových pomerov obvineného v JRD a nezaoberal sa v celom rozsahu všetkými okolnosťami rozhodnými pre posúdenie, či je obvinený spôsobilý plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ku ktorej vo výške 170,- Kčs bol zaviazaný rozhodnutím súdu z februára 1958. Bolo chybou, ak si ľudový súd nevyžiadal príslušné spisy vo veci ustálenia výživného NC 2/58, aby…
