Input:

R 31/1969; Náhrada škody z pracovního poměru organizací Garance

č. 31/1969 Sb. rozh.
Slová "aj ďalej trvale zamestnaný" v druhej vete ustanovenia § 12 vyhl. č. 31/1965 Zb.1 treba v súvislosti s tým, že sa táto úprava týka pracovníkov uvedených v prvej vete citovaného ustanovenia (tj. tých, ktorý utrpeli pracovný úraz v pracovnom pomere zjednanom na určitú dobu alebo pri výkone prác na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na určitú dobu), chápať tak, že nimi malo byť vyjadrené len to, že u pracovníka, ktorý utrpel pracovný úraz, nešlo o zamestnanie ojedinelé, ale že sa dá dôvodne predpokládať, že by bol znova zamestnaný. Pritom je nerozhodné, či by pracoval u tej istej organizácie alebo u inej organizácie, aj či by išlo o pracovný pomer na neurčitú dobu či len o pracovný pomer zjednaný na určitú dobu alebo o výkon prác na základě dohody o pracovnej činnosti.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. 5. 1968, 6 Cz 24/68.)
Žalobkyňa sa dožadovala odškodnenia pracovného úrazu. ktorý utrpela ako pracovníčka žalovaného dňa 30. 4. 1965. Pretože jej žalovaný uhradil bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, domáhala sa len náhrady za stratu na zárobku spočívajúcu v roydiele medzi nemocenskými dávkami a pôvodným zárobkom za dobu od 1. 5. 1965 do 30. 4. 1966 a v rozdiele medzi pôvodným zárobkom a priznaným invalidným dôchodkom od 1. 5. 1966 do budúcnosti.Žalovaný navrhol zamietnutie žalobz s odôvodnením, že žalobkyňa pracovala v pracovnom pomere zjednanom na určitú dobu, ktorý skončil práve dňom 30. 4. 1965, a že teda nemá nárok menovite na náhradu za stratu na zárobku.
Okresný súd v Nitre vyhovel žalobe rozsudkom z 26. 4. 1967; priznal žalobkyni 3.729 Kčs a zaviazal žalovaného nadto, aby žalobkyni platil od 1. 5. 1967 mesačne 144 Kčs. Vychádzal pri tom zo zistenia, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako kurička už tretiu vykurovaciu sezónu, pri čom pracovný pomer bol vždy zjednaný na určitú dobu zodpovedajúcu vykurovacej sezóne. Pretože je nutné na základe tohto zistenia dospeť k záveru, že žalobkyňa by bola takto pracovala i v ďalších rokoch, keby se pre následky úrazu nestala invalidnou, sú jej uplatnené nároky dôvodné so zretoľom na § 49 vlád. nar. č. 66/1965 Zb.
Na odvolanie žalovaného prejednával vec Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom z 5. 10. 1967 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietol žalobu. Krajský súd prevzal ako správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, po právnej stránke však posudzoval uplatnené nároky podľa § 12 vyhl. č. 31/1965 Zb. Podľa záveru tohto ustanovenia náleží pracovníkovi náhrada za stratu na zárobku po skončení zjednanej doby trvania pracovného pomeru len vtedy, ak možno podľa okolností dôvodne predpokladať, že postihnutý by bol aj ďalej trvale zamestnaný. Pretože žalobkyňa v predchádzajúcich rokoch nepracovala trvale, je nepochybné, že by v následujúcom vykurovacom období došlo opäť len k zjednaniu pracovného pomeru na určitú dobu. takže by nesplnila podmienku trvalosti pracovného pomeru.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že bol rozsudkom krajského súdu porušený zákon a tento rozsudok zrušil.
Z odôvodnenia:
Pretože k úrazu žalobkyne došlo dňa 30. 4. 1965,

Z důvodu údržby našich serverů budou v úterý 28. 6. 2022 od 17:30 nedostupné naše služby. Plánovaná doba výpadku je jedna hodina. Omlouváme se.
Více informací