Input:

R 31/1966 (tr.); Doprava Garance

č. 31/1966 Sb. rozh. tr.
Za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 223 ods. 2 tr. zák. a § 224 ods. 2 tr. zák. nie je možné mechanicky považovať porušenie akéhokoľvek predpisu vyhlášky min. vnútra č. 141/1960 Zb., ale len takej povinnosti, ktorej porušenie podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť (§ 88 tr. zák.) napr. tým, že má za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie.
Aby bolo možné uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí súd zistiť, že medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 15. 4. 1966 - 9 Tz 11/66.)
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 1965 sp. zn. 3 T 235/64 bol obvinený uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 223 ods. 1, 2 tr. zák. a podľa § 37 tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu. Tento rozsudok sa stal právoplatným, lebo otec obvineného za súhlasu tohoto vzal podané odvolanie späť.
Podľa zistenia okresného súdu spáchal obvinený uvedený trestný čin tak, že 23. augusta 1964 vo večerných hodinách riadil bez vodičského preukazu motocykel po štátnej ceste z Čierneho Balogu tak neopatrne, že na ľavej strane cesty v smere svojej jazdy zrazil chodca K a spôsobil mu zlomenie členkov na pravej nohe, ktoré sa liečilo 2 mesiace.
Na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú predsedom Najvyššieho súdu Najvyšší súd zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu a okresnému súdu prikázal vec znovu prejednať a rozhodnúť.
Z odôvodnenia:
Obvinený na hlavnom pojednávaní sa hájil tým, že keď prichádzal na miesto nehody, videl na tom mieste osoby, ktoré sa nachádzali na pravej strane cesty a zaberali celú túto polovicu. Preto obchádzal týchto miernou rýchlosťou po ľavej strane cesty v smere svojej jazdy, kedy odrazu z bezprostrednej blízkosti vyskočil pred jeho motocykel poškodený, a to za takých okolností, že už zrážke vyhnúť nemohol.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku zisťuje, že chodci na vozovke si počínali nesprávne, lebo zabrali najmenej polovicu vozovky a nereagovali nato, že tam prechádzali motocykle. Podľa zistenia okresného súdu aj poškodený sa nachádzal takmer v strede vozovky a tiež na príchod motocyklov nereagoval. Nezistil naproti tomu v rozpore s obhajobou obvineného, žeby poškodený bol z bezprostrednej blízkosti skočil do jazdnej dráhy motocykla riadeného obvineným. Toto zistenie ale neopiera o žiadne skutočnosti, ale len neurčito uvádza, že "má za to, že k tomu nemohlo dôjsť." Zavinenie obvineného vidí v tom, že hoci videl na ceste pred sebou ľudí, nevyhol sa týmto v dostatočnej vzdialenosti a tak došlo k zrazeniu poškodeného. Na toto skutkové zistenie ale v dôvodoch svojho rozsudku neuvádza žiadne dôkazy ani to, na základe akých skutočností zistených vykonaným dokazovaním došiel k tomu skutkovému záveru o zavinení obvineného.
V tej časti dôvodov rozsudku, v ktorej odôvodňuje upustenie od uloženia trestu zase okresný súd uvádza, že na nehode má vinu aj poškodený asi na 30 %, nevysvetľuje ale, v čom vidí toto zavinenie poškodeného.
Obhajoba obvineného, že poškodený mu z bezprostrednej blízkosti skočil pod motorku, kedy už zrážke