Input:

R 31/1963 (tr.); Obhajoba. Rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví. Trestné činy. Vrácení věci prokurátorovi k došetření. Trest. Zákaz reformace in peius. Zjišťování skutečného stavu věci Garance

č. 31/1963 Sb. rozh. tr.
Povinnosť zisťovať objektívnu pravdu, teda postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci v trestnom konaní, je podľa trestného poriadku povinnosťou aj krajského súdu ako súdu odvolacieho. Táto povinnosť platí aj vtedy, keď odvolací súd rozhoduje iba na podklade odvolania obžalovaného a došetrenie veci by bolo v neprospech obžalovaného, lebo zákaz reformácie in peius podľa § 264 ods. 2 tr. por. sa vzťahuje iba na trest a to ešte len za predpokladu, že pri došetrení nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok prísnejšie posúdenie konania obžalovaného.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. januára 1963 - 10 Tz 67/62)
Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach bol obžalovaný uznaný vinný trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 písm. a) tr. zák. a bol mu za to uložený trest 8 (osem) rokov odňatia slobody, prepadnutie majetku a bol zaviazaný na náhradu časti spôsobenej škody.
Krajský súd napadnutým uznesením zamietol odvolanie obžalovaného, čím sa stalo jeho odsúdenie právoplatným.
Podľa zistenia oboch súdov obžalovaný spáchal uvedený trestný čin tak, že od decembra 1960 do 20. novembra 1961 ako zástupca vedúceho odboru soc. zabezpečenia pri vybavovaní cestovných účtov pre občanov na uvedenú komisiu sa dostavivších, ako aj členov tejto komisie, falšovaním zvýšil konečné sumy a takto vylákané peniaze v sume najmenej 70 000,- Kčs pre seba ponechal a použil.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu uznesenie krajského súdu v Košiciach a rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zrušil a vec podľa § 260 tr. por. vrátil okresnému prokurátorovi v Michalovciach na došetrenie.
Z odôvodnenia:
Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne zistil, že obžalovaný v uvedenej svojej funkcii pri vystavovaní opísaných cestovných účtov v rozpore s cestovnými dokladmi po vyplatení správnej sumy prepisoval konečné sumy a takto falšované cestovné účty potom predkladal účtarni, odkiaľ na základe toho dostával ďalšie zálohy na vyplácanie cestovných trov predvolaných občanov a členov posudkovej komisie.
Obžalovaný vo svojom písomnom odvolaní proti uvedenému rozsudku okresného súdu uvádzal nové okolnosti, že do uvedenej funkcie bol schválený len preto, lebo vedúci odboru už predom si vymienil, že bude vybavovať cestovné účty a pritom sa postará o to, aby si spolu získali z toho nejaké peniaze pre seba a okrem toho aj úhradu rôznych "posedení". Keďže ale účty sa odovzdávali finančnému odboru, mohol získávať uvedeným spôsobom peniaze len za predpokladu zapojenia do toho aj účtovníčky finančného odboru P., ktorá tieto účty revidovala. Menovanú pre taký postup získal a zato musel jej dávať tiež zo získaných peňazí, v dôsledku čoho pre seba zo získaných peňazí spotreboval len 15 000,- Kčs, ostatné peniaze išli H. a P. a na krytie útrat spojených s posedením zamestnancov odboru. Oneskorené prednesenie tejto obhajoby ospravedlnil tým, že ako H., tak