Input:

R 30/1968; Byt. Služby Garance

č. 30/1968 Sb. rozh.
K právnej povahe užívania miestnosti v provizórnej ubikácii postavenej na prechodné ubytovanie pracovníkov. Bez vykonania potrebných dôkazov nemožno vopred vylúčiť, že by k získaniu práva osobného užívania služobného bytu mohlo dôjsť i v budovách určených na prechodné ubytovanie.
O pridelení náhradného bytu žalovanej by bolo možné uvažovať len vtedy, keby bolo nepochybne zistené, že žalovanej vzniklo právo užívať služobný byt. V prípade, že by bolo zistené, že nejde ani o právo osobného užívania služobného bytu ani iných miestností, ale o poskytnutie ubytovacej služby v miestnostiach určených na prechodné užívanie podľa § 300 o. z., potom nie je zákonného nároku na pridelenie náhradného bytu alebo zabezpečenie náhradného ubytovania po uplynutí dohodnutej doby.
Povinnosť hradiť sťahovacie náklady by prichádzala do úvahy len vtedy, keby súd zrušoval žalovanej právo osobného užívania k bytu trvale určenému na ubytovanie pracovníkov organizácie podľa § 184 písm. a) o. z.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 30. 11. 1967, 4 Cz 130/67.)
Žalobca sa domáhal voči žalovanej vypratania dvoch miestností, užívaných žalovanou v provizórnej drevenej ubikácii, ktorá bola žalobcom postavená v roku 1955 na prechodné ubytovanie pracovníkov a ktorá má byť demolovaná. Podľa žalobnej žiadosti žalobca predpokladal, že k vyprataniu žalovanej dôjde do 3 dní od poskytnutia náhradného ubytovania.
Žalovaná sa nebránila vysťahovaniu z oboch miestností, požadovala však pridelenie náhradného bytu vzhľadom na to, že miestnosti v podnikovej ubikácii užíva so svojím maloletým synom.
Okresný súd v Bratislave žalovanej uložil vypratanie oboch miestností v ubikácii žalobcu do 15 dní od poskytnutia náhradného bytu. Žalobcovi uložil ďalej zaplatiť žalovanej sťahovacie náklady až do výšky 500 Kčs a náklady konania v čiastke 321 Kčs.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.
Z odôvodnenia:
Podľa § 153 ods. 1 o. s. p. súd rozhoduje o podanom návrhu (žalobe) na základe skutočného stavu veci; aby sa tak stalo, musí dbať o to, aby už od počiatku bolo dostatočne zrejmé, čo je predmetom konania, aké návrhy činia účastníci a akým smerom je treba zamerať dokazovanie k zisteniu skutočného stavu veci. K presvedčivosti súdneho rozhodnutia potom neprispieva, keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie súhrnným spôsobom vykonané dôkazy a potom opíše zistený skutkový stav bez toho, že by prihliadol na rozpory, ktoré po vykonaní dôkazov alebo na základe prednesov účastníkov konania vznikli.
Okresný súd zistil z prednesu zástupcu žaloby, že drevené ubikácie slúžili len na prechodné užívanie miestností pracovníkmi žalobcu a že ani žalovanej neboli predmetné miestnosti pridelené ako obytné miestnosti. Z výpovede žalovanej naopak zase "zistil", že bola spolu so svojím - dnes už zomrelým - manželom určená do určitých funkcií priamo na centrálnych ubikáciách žalobcu a že im boli kuchyňa s izbou pridelené ako byt. Miestnosti si tiež zariadili vlastným nábytkom a po smrti manžela platí za ich užívanie určitú náhradu.
Uvedený rozpor medzi tvrdením žalobcu a žalovanej

Z důvodu údržby našich serverů budou v úterý 28. 6. 2022 od 17:30 nedostupné naše služby. Plánovaná doba výpadku je jedna hodina. Omlouváme se.
Více informací