Input:

č. 3/1955 Sb. rozh. obÄŤ., Garance

č. 3/1955 Sb. rozh. obÄŤ.
V konaní a pri rozhodovaní o žalobe o neúčinnosť výroku rozhodcovského súdu, podanej v zmysle § 19 zák. č, 228/1946 Zb., v znení zákona č. 272/1948 Zb., o rozhodcovských súdoch pre úpravu niektorých záväzkov národných podnikov, neplatí ustanovenie § 652 ods. 2 o. s. p. o tom, že súd rozhodne na návrh strany i vo veci samej.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. novembra 1954, Co 2/54)
Rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku bol žalovaný národný podnik odsúdený, aby titulom mzdy na čas od 18. septembra 1943 do 1. júla 1945 zaplatil žalobcovi 45.350 Kčs s úrokmi a procesnými trovami, kým vo zvyšku – bolo žalované 144.998 Kčs (staré peniaze) – bola žaloba zamietnutá. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom, aby žalobe bolo celkom vyhovené; žalovaný vzniesol námietku hospodárskej neodôvodnenosti záväzku v zmysle § 5 dekr. č. 100/1945 Zb., o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov, a podal aj žalobu na rozhodcovskom súde pre úpravu niektorých záväzkov pri krajskom súde s návrhom, aby vyššie spomenutý záväzok ako hospodársky neodôvodnený bol zrušený. Rozhodcovský súd žalobe čiastočne vyhovel a znížil záväzok na 11.700 Kčs, t. j. na náhradu ušlej mzdy žalobcu na pol roka s príslušnými úrokmi a znížil aj záväzok dotyčne uhradenia trov konania. Proti výroku rozhodcovského súdu podal žalobca včas žalobu na Krajskom súde v Bratislave, v ktorej žiadal, aby rozhodcovský výrok bol vyhlásený za neúčinný a aby bolo rozhodnuté tak, že záväzok žalovaného, ako bol určený v rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, nie je hospodársky neodôvodnený. Prejednanie tejto žaloby, keďže v zmysle § 3 o. s. p. v znení novely by bol ináč na to príslušný ľudový súd v sídle rozhodcovského súdu, bolo Najvyšším súdom prikázané v zmysle §§ 18 a 20 o. s.p. v znení novely Krajskému súdu v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave napadnutý výrok rozhodcovského súdu vyhlásil za neúčinný, vyslovil, že záväzok žalovaného národného podniku podľa rozsudku Okresného súdu v Ružomberku nie je hospodársky neodôvodnený a zaviazal ho aj na zaplatenie trov konania. Dôvod, pre ktorý bol výrok rozhodcovského súdu napadnutý, uznal krajský súd po práve na tomto základe: Žalobca v konaní na rozhodcovskom súde na vyzvanie včas pomenoval prísediaceho zo zoznamu, ktorý bol k vyzvaniu pripojený; keď predseda senátu rozhodcovského súdu určoval termín, tento prísediaci v dôsledku medzičasnej revízie zoznamu prísediacich už nebol v ňom uvedený, predseda senátu však na miesto toho, že by bol s odposlaním novoupraveného zoznamu prísediacich opäť vyzval žalobcu na pomenovanie prísediaceho (§ 12 ods. 2 zák. č. 228/1946 Zb., o rozhodcovských súdoch pre úpravu niektorých záväzkov národných podnikov) a vyčkal uplynutie lehoty, povolal prísediaceho sám a tento sa účastnil aj konania a rozhodovania; je tu taká chyba konania, pre ktorú možno žalovať o neúčinnosť rozhodcovského rozhodnutia v zmysle § 652 ods. 1 písm. a) o. s. p. a preto krajský súd v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 228/1946 Zb. pozbavil napadnutý výrok rozhodcovského súdu účinnosti. Rozhodujúc o žalobnom návrhu na vyslovenie toho, že predmetný záväzok žalovaného národného podniku nie je hospodársky neodôvodnený,