Input:

R 28/1961 (tr.); Rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví. Trest Garance

č. 28/1961 Sb. rozh. tr.
Podľa § 19 ods. 1 tr. zák. je pre výmeru trestu významné zhodnotenie najmä spôsobu vykonania trestného činu, jeho následkov, miery zavinenia, osoby páchateľa, možnosti jeho nápravy a okolností poľahčujúcich. Pritom nejde o stanovenie všeobecnej nebezpečnosti konania pre spoločnosť, ktorá je vyjadrená samotným zákonom v trestnej sadzbe, ale pri výmere trestu je treba v rámci tejto všeobecnej nebezpečnosti určiť nebezpečnosť konkrétnu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. novembra 190 - 5 Tz 67/60)
Obvinený ako vedúci poľnohospodárskeho odboru rady ONV v Liptovskom Hrádku prevzal v júni 1955 na MNV v Štrbe čiastku 57 000 Kčs, ktorú nechal vybrať prostredníctvom MNV od občanov za pridelené pozemky z cirkevného majetku a z toho si 50 000 Kčs ponechal a spotreboval pre seba.
Ľudový súd v Liptovskom Hrádku uznal obvineného vinným trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. b), ods. 4 tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a tresty vedľajšie.
Krajský súd v Žiline odvolanie obvineného zamietol.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie krajského súdu a na odvolanie obvineného zrušil aj rozsudok Ľudového súdu vo výroku o hlavnom treste a obvineného podľa § 245 ods. 4 tr. zák. s použitím § 30 ods. 1 tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona vytýka krajskému súdu, že pri rozhodovaní o odvolaní obvineného nezvážil náležite všetky okolnosti rozhodné pre použitie ustanovenia § 30 od. 1 tr. zák. a že porušil v tomto ustanovení zákon, ak nezrušil trest odňatia slobody vymeraný ľudovým súdom, ktorý je v očividnom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť a neuložil obvinenému nový trest za použitia § 30 ods. 1 tr. zák. pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 245 ods. 4 tr. zák.
Najvyšší súd keď preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia; ako aj konania, ktoré mu predchádza, došiel k záveru, že sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Pri správnom skutkovom zistení a jeho správnom právnom posúdení pochybil krajský súd, ak pri preskúmavaní rozsudku ľudového súdu z podnetu obvineného nevyhovel odvolaniu čo do výmery hlavného trestu.
Pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody, tak sa krajský súd v podstate stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu I. stolice, podľa ktorých nebolo použité ustanovenie § 30 ods. 1 tr. zák. jednak pre vysoký stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a jednak z dôvodov generálnej prevencie. Pritom však krajský súd prehliadol, že ľudový súd pri stanovení konkrétneho stupňa nebezpečnosti konania obvineného pre spoločnosť nepostupoval podľa § 19 tr. zák. Podľa tohoto ustanovenia je nutné vyhodnotiť pre výmeru trestu najmä spôsob vykonania trestného činu, jeho následky, mieru zavinenia, osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy a okolnosti poľahčujúce a priťažujúce. Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno pri vymeriavaní trestu prihliadať ako na okolnosť priťažujúcu alebo