Input:

R 28/1960; Pracovní úraz Garance

č. 28/1960 Sb. rozh.
K otázke začiatku premlčanej lehoty nároku na náhradu škody z pracovného úrazu.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 2. decembra 1959, 4 Co 1178/58.)
Žalobca utrpel 6. januára 1955 v bani pracovný úraz, ktorý bol údajne privodený hrubou nedbalosťou žalovanej účastníčky, keďže pracovné pomôcky, ktoré musel používať pri práci, boli už zlé a nevyhovujúce; domáha sa preto na základe § 112 zák. č. 99/1948 Zb. náhrady škody, a to titulom ušlého zárobku do apríla 1958 sumy 31 237,65 Kčs, za vytrpené bolesti 8000 Kčs, za zohyzdenie, keďže mu bola amputovaná noha, 12 000 Kčs. Obrana žalovanej účastníčky pozostávala v podstate v tom, že žalobca si úraz zapríčinil výlučne sám, niet tu vraj zo strany zamestnávateľa žiadnej nedbalosti a okrem toho namietal premlčanie nároku.
Ľudový súd v Handlovej žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. V odôvodnení uviedol, že žalobca utrpel úraz 6. 1. 1955, ľavá noha mu bola amputovaná 19. 1. 1955 a z nemocnice bol prepustený 5. 2. 1955; podľa znaleckého posudku vraj žalobca dva mesiace po úraze mohol už riadne vybavovať svoje veci a pomocou barlí už vedel chodiť. Keď teda pracovný úraz sa stal 6. 1. 1955, kým žaloba o náhradu škody bola podaná až 20. marca 1958, je nárok podľa §§ 86 ods. 2, 89 a 90 obč. zák. premlčaný.
Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej stolice zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
Stanovisko prvého súdu dotyčne premlčania celého nároku v takej šírke, ako ho uvádza, nie je pravda správne, avšak ani nebol prvým súdom dostatočne a náležite zistený skutkový stav v tom smere, aby otázka premlčania mohla byť spoľahlive posúdená; ináč čo do právneho základu žaloby a výšky uplatneného nároku vlastne žiadny skutkový stav zistený nebol.
Ide o nárok na náhradu škody z pracovného úrazu. Je síce správne, ako to uvádza prvý súd, že premlčacia lehota je trojročná (§ 90 obč. zák.) a že sa ráta od toho dňa, keď nárok mohol byť prvý raz uplatnený (§ 89 obč. zák.), pravda je otázka, či nárok, resp. ktorý z uplatnených nárokov mohol byť aj na súde uplatnený už v čase pracovného úrazu, resp. v lehote, ktorá uplynula do 20. marca 1955. Občianský zákonník síce nemá osobitné predpisy dotyčne premlčania nároku na náhradu škody, avšak nepochybne možno nárok na náhradu škody na súde uplatniť, keď sa poškodený dozvie o osobe škodcu a o výške svojej škody, resp. keď pri zachovaní starostlivosti riadneho občana mohol sa dozvedieť, lebo od každého treba očakávať, aby aj svojim veciam venoval primeranú starostlivosť; nestráca teda ani v tomto prípade premlčacia lehota charakter lehoty objektívnej, pravda jej začiatok nemožno v každom prípade stotožňovať s termínom škodnej události, kedy vlastne nárok vzniká.
Krajský súd nárok na náhradu škody posudzuje so zreteľom na jeho obsah, tj. za čo sa náhrada požaduje, resp. aké ujmy nastalé poškodenému sa majú odškodňovať, a tieto sú rôzne. V súdenej veci sa žiada odškodnenie uchádzajúceho rozdielu medzi platom, ktorý žalobca poberal pred úrazom, a medzi nemocenským, resp. invalidným dôchodkom, ktorý poberá, ďalej odškodnenie za vytrpené bolesti a za zohyzdenie. Nemožno však právom mať za to, že sa u všetkých týchto nárokov