Input:

R 26/1956; Garance

č. 26/1956 Sb. rozh. obÄŤ.
Prejav, ktorým sa dáva zmocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam, musí býť urobený práve tak, ako právne úkony samy (§ 40 obč. zák.), v písomnej forme.
Nedostatok v predpísanej písomnej forme nemožno nahradzovať neformálnym poprípade konkludentným prejavom vôle.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 17. novembra 1955, Cz 330/55.)
Žalobkyňa predniesla, že 1. marca 1953 kúpila od žalovanej stavebný pozemok za 23.000 Kčs, ktoré už žalovanej aj zaplatila. Keďže žalovaná nie je ochotná usporiadať vec aj z hľadiska pozemkovej knihy, ba tvrdí, že zmluva bola zrušená, domáha sa žalobkyňa vyslovenia toho, že kúpny úkon je platný, že žalovaná je povinná uznať jej vlastnícke právo a držbu a je povinná trpieť, aby nehnuteľnosť na základe rozsudku bola prepísaná v pozemkovej knihe na žalobkyňu. Žalovaná nezapierala na prvom súde, že jej manžel predal žalobkyni predmetnú nehnuteľnosť, uviedla, že aj chcela vec usporiadať z hľadiska pozemkovej knihy, potom však pre diferencie dotyčné kúpnej ceny sama žalobkyňa od zmluvy odstúpila.
Ludový súd v Nitre žalobe vyhovel tak, že určil platnosť kúpnej zmluvy z 1. marca 1953, zaviazal žalovanú, uznať vlastnícke právo žalobkyne k pozemku, o ktorý ide, a trpieť, aby na základe rozsudku a náležitého geometrického plánu bolo vlastnícke právo prepísané na žalobkyňu. Súd zistil, že k predaju pozemku došlo 1. marca 1953 písomnou dohodou (§ 40 obč. zák.), ktorú uzavrela žalobkyňa s manželom žalovanej; tento vystupoval na základe zmocnenia žalovanej, resp. žalovaná jeho úkon schválila, keďže kúpnu cenu prijala a pozemok odovzdala do držby žalobkyne; nemal prvý súd za preukázané, že by bolo došlo k platnému zrušeniu tejto zmluvy.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovanej zmenil rozsudok ľudového súdu a žalobu zamietol. Krajský súd po vypočutí účastníčiek zisťuje z ich výpovedí, že kúpna zmluva z 1. marca 1953 nebola platne uzavretá pre nedostatok zmocnenia na strane manžela žalovanej a pre nedostatok schválenia konania manžela žalovanej, ktorý prekročil svoje zastupovacie právo podľa § 20 zák. o rod. práve.
Najvyšší súd sťažnosti pre porušovanie zákona podanej generálnym prokurátorom nevyhovel.
Odôvodnenie:
Ako dôvod sťažnosti pre porušenie zákona uvedená chyba v konaní krajského súdu týka sa nedostatku pri zisťovaní tej okolnosti, či manžela žalovanej mal od nej vôbec zmocnenie, aby predal žalobkyni jej pozemok, resp. či jeho úkon dodatočne schválila, ktorú krajský súd v napadnutom rozsudku riešil negatívne a v dôsledku toho žalobu zamietol. Avšak aj v tom prípade, keby krajský súd bol túto skutočnosť zistil súhlasne so zistením súdu prvej stolice, ktoré sťažnosť pokladá za správne, teda v kladnom zmysle, ešte by to nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda že by zamietnutie žaloby bolo nesprávnym rozhodnutím. Je tomu tak preto, lebo prejav, ktorým sa dáva zmocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam, musí byť urobený práve tak, ako právne úkony samy (§ 40 obč. zák.), v písomnej forme.
Je pravda, že podľa § 38 obč. zák., ak zákon neustanovuje ináč, na platnosť právneho úkonu nie je potrebné, aby bol urobený v osobitnej forme, a aj plnomocenstvo možno podľa § 66 ods. 1 obč. zák. udeliť