Input:

R 26/1954 (tr.); Garance

č. 26/1954 Sb. rozh. tr.
Poštový doručovateľ pri doručovaní poštových zásielok akéhokoľvek druhu a pri zaobstarávaní prác spojených s peňažným stykom je činný ako verejný činiteľ.
Peniaze zaplatené odosielateľmi (platobníkmi) pošte v poukazovacom alebo šekovom konaní stávajú sa národným majetkom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. januára 1954, 2 Tz 23/53.)
Obvinený ako poštový doručovatel prevzal na poštovom úrade peňažné hotovosti určené pre viac občanov, ktorým však peniaze nevyplatil, ale falšoval podpisy adresátov na poštových poukážkach a peniaze si ponechal pre seba. Tak konal od mája 1950 do mája 1952.
Okresný súd v Stropkove uznal obvineného vinným, že ako verejný Činiteľ v úmysle spôsobit pošte škodu alebo obstarať sebe neoprávnený prospech, obstarával verejné veci spôsobom zákonu odporujúcim a že nesplnil svoju povinnosť, čím spáchal trestný čin porušenia povinností verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm a), c) tr. zák. a odsúdil ho preto k trestu nápravného opatrenia. Rozsudok stal sa právoplatným.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnymi prokurátorom, zrušil rozsudok okresného súdu a Ľudovému súdu v Stropkove nariadil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona namieta, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 245 ods. 1 písm. b) a § 37 tr. zák., lebo svojím konaním nenaplnil obvinený len skutkovú podstatu trestného činu porušenia povinnosti verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm. a), c) tr. zák., ale tiež aj skutkovú podstatu trestného činu rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. v jednočinnom súbehu, v dôsledku čoho nie sú dané ani podmienky pre trest nápravného opatrenia podľa § 37 tr. zák., pretože tomu bráni verejný záujem.
Najvyšší súd zhľadal sťažnosť dôvodnou.
Okresný súd správne uvážil, že doručovanie poštových zásielok akéhokoľvek druhu a zaobstarávanie prác spojených s peňažnými stykom či už pri doručovaní peňažných listov, alebo pri prijímaní a vyplácaní peňazí v poukazovacom alebo šekovom konaní, je obstarávaním verejných vecí.
To vyplýva z povahy poštovej spojovej služby. Doprava poštových zásielok a zaobstarávanie poštového peňažného styku je dôležitým úsekom verejnej činnosti. Správna jej funkcia je dôležitým predpokladom pre chod verejnej správy a hospodárstva. Preto poštoví doručovatelia ako nezbytné články pri prevádzke poštovej dopravy, bez ktorých by táto prevádzka nebola uskutočniteľná, obstarávajú verejné veci súc k tomu povolaní v zmysle § 75 ods. 10 tr. zák. Preto aj obvinený konal ako verejný činiteľ. Pritom nie je rozhodné, či konal v čase po 1. máji 1952, kedy sa stala pošta súčiastkou štátnej spojovej služby podľa vl. nar. č. 13/1952 Zb. a zamestnanci pošty štátnymi zamestnancami (§ 8 cit. vl. nar.), alebo či konal aj pred týmto dňom, kedy pošta bola národným podnikom podľa zák. č. 150/1950 Zb. Najmä nie je ale rozhodujúce, že poštového doručovateľa nemožno považovať za vedúceho alebo rozhodujúceho zamestnanca pošty v zmysle § 75 ods. 10 písm. c) tr. zák. V každom prípade vzhľadom na dôležitosť jeho funkcie v organizácii poštovej dopravy a spojovej služby treba