Input:

č. 24/1971 Sb. rozh. tr., Garance

č. 24/1971 Sb. rozh. tr.
Ak československý štátny občan alebo obyvateľ ČSSR bez štátnej príslušnosti nadobudne v cudzine predmety spotreby, a ak takto koná s úmyslom v tuzemsku ich so ziskom predať, naplňuje tým skutkovú podstatu prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., pokiaľ nejde o trestný čin špekulácie podľa § 117 Tr. zák. V postihu podľa ustanovení o špekulácii nie je však zahrnutá skutočnosť, že páchateľ predmety nadobudnuté v cudzine dopravil do tuzemska v rozpore s predpismi o obehu tovaru v styku s cudzinou. Súbeh prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb. (trestného činu špekulácie podľa § 117 Tr. zák.) s prečinom podľa § 5 písm. a) Zákona o prečinoch (trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 Tr. zák.) je možný.
(Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR z 30. 11. 1970 č. Tpj 28/70-VIII.)
Odôvodnenie:
Najvyšší súd SSR pri preskúmavaní súdnych rozhodnutí zistil, že vo viacerých prípadoch súdy postihli páchateľov - československých občanov, ktorí v špekulačnom úmysle nadobudli v cudzine predmety potreby a nelegálne ich do ČSSR doviezli, len za prečin podľa § 5 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. Pritom súdy vôbec neuvažovali, či a nakoľko páchateľov čin naplnil aj znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., resp. trestného činu podľa § 117 Tr. zák.
Takýto postoj súdov je podľa názoru trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR v rozpore s ustanovením § 18 Tr. zák. (vo vzťahu k prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., resp. k trestnému činu podľa § 117 Tr. zák.).
V zmysle § 18 Tr. zák. posudzuje sa trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal československý štátny občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti, podľa československých zákonov. Vzhľadom na § 13 ods. 1 zákona č. 150/1969 Zb. v uvedenom ustanovení Trestného zákona vyslovená zásada personality sa vzťahuje i na