Input:

R 23/1968; Náborový příspěvek. Pracovní poměr Garance

č. 23/1968 Sb. rozh.
K otázke vplyvu skončenia pracovného pomeru na povinnosť vrátiť náborový príspevok.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 17. novembra 1967, 6 Cz 67/67.)
Žalobca sa domáhal žalobou podanou na Okresnom súde v Žiline proti žalovanému zaplatenia čiastky 1368,- Kčs z titulu náborového príspevku (vo výške 500,- Kčs), príspevku na zapracovanie (vo výške 300,- Kčs) a náhrady škody vzniklej stratou nástrojov, ochranných pomôcok a iných predmetov, ktoré mu boli zverené (vo výške 568,- Kčs).
Okresný súd v Žiline vyhovel žalobe čiastočne tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalujúcemu podniku čiastku 415,20 Kčs s prísl. v dvoch mesačných splátkach, a to z titulu náhrady škody vzniklej stratou zverených predmetov. Nárok na vrátenie náborového príspevku na zapracovanie nezhľadal po práve, a to s odôvodnením, že žalovaný svoj záväzok pracovať u žalujúceho podniku po dobu 1 roku splnil tým, že v žalujúcom podniku pracoval v dobe od 7. 2. 1964 do 25. 2. 1965.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko, že pracovný pomer účastníkov uzavretý na dobu 1 roku bol v dôsledku neospravedlnenej absencie žalovaného predĺžený do 25. 2. 1965, čím žalovaný splnil svoj záväzok. Pretože však žalovaný preukázateľne zameškal jednu pracovnú smenu bol povinný vrátiť žalujúcemu podniku v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 vyhl. č. 57/1959 Ú. v. jednu tretinu poskytnutého mu príspevku na zapracovanie, tj. čiastku 100 Kčs. Súčasne však v rovnakej výške znížil náhradu za stratené zverené predmety, ktorá bola podľa jeho názoru okresným súdom stanovená príliš vysoko.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že týmito rozsudkami bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Náborový príspevok, ktorý sa podľa § 4 vyhl. č. 57/1959 Ú. v. (porov. i prílohu 2 k cit. vyhl.) vypláca pri nástupe do zamestnania, sa považuje za zálohu po dobu uvedenú v § 9 ods. 1 cit. vyhl., tj. pri pracovnom pomere uzavretom na dobu časove obmedzenú až do jej skončenia a pri pracovnom pomere uzavretom bez časového obmedzenia po dobu 3 rokov [porov. i prílohu 1 k cit. vyhl., písm. c) bod 1]. Tieto doby trvania pracovného pomeru sa v prípade neospravedlnenej absencie predlžujú o neospravedlnene zameškané smeny. Po uplynutí doby uvedenej v § 9 ods. 1 cit. vyhl. stráca náborový príspevok charakter zálohy, čiastky takto vyplatené pracovník už nie je povinný vrátiť a nemôže na ňom byť vrátenie týchto čiastok úspešne vymáhané. Charakter zálohy podrží, pravda, náborový príspevok po celú dobu v § 9 ods. 1