Input:

R 23/1961; Důchod Garance

č. 23/1961 Sb. rozh.
Výška penzijného nadlepšenia sa od 1. januára 1953 neriadi stanovami penzijných fondov, ale zásadami vl. nar. č. 10/1953 Zb. v znení vl. nar. č. 18/1954 Zb.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 10. decembra 1960, 4 Cz 127/60.)
Navrhovateľ poberal od odporcu Slovenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave od 19. júna 1952 invalidný dôchodok podľa zák. č. 99/1948 Zb. vo výške 613,50 Kčs a výchovné na dve deti vo výške 260 Kčs. K tomuto dôchodku mu vyplácal bývalý Penzijný fond zamestnávateľa dôchodok z penzijného nadlepšenia vo výške 142 Kčs.
Výmerom z 20. septembra 1954 určil odporca, ktorý prevzal v zmysle vl. nar. č. 10/1953 Zb. výplatu nárokov z penzijného nadlepšenia, výšku nárokov z dôchodkového pripoistenia sumou 142 Kčs mesačne s účinnosťou od 1. októbra 1954.
Navrhovateľ domáhal sa zmeny tohto výmeru a v opravnom prostriedku proti výmeru odporcu uviedol, že o jeho nároku z penzijného nadlepšenia vydal odporca výmer 16. mája 1953, ktorým nositeľ poistenia súhlasil s priznaním nadlepšovacieho invalidného dôchodku na základe ustanovenia § 5 ods. 7 vyhl. č. 119/1953 Ú. v.; podľa tohto ustanovenia by obnášal dôchodok navrhovateľa 51/60 tej sumy, ktorá mu patrí po získaní plných 60-tich príspevkových mesiacov podľa § 8 bodu 3 stanov penzijného fondu, t. j. konkrétne 1190 Kčs mesačne so zvýšením o 1/10 poistných príspevkov, ktoré navrhovateľ platil zo svojich prostriedkov v čase od 1. januára 1950 do 30. júna 1950. Podľa toho mali penzijné nároky navrhovateľa obnášať 241,20 Kčs, o ktorú sumu žiadal zvýšiť svoj nárok z penzijného nadlepšenia.
Ľudový súd v Žiline napadnutý výmer odporcu zrušil a určil, že navrhovateľ má z titulu dôchodkového pripoistenia, poťažne z penzijného nadlepšenia nárok na nezníženú sumu podľa stanov penzijného fondu; v dôsledku toho zaviazal odporcu k vydaniu nového výmeru o výške tohto nároku a dlžné sumy poukázal navrhovateľovi do 30 dní exekúciou.
Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej stolice zmenil tak, že navrhovateľovi priznal svojim rozhodnutím nárok z penzijného nadlepšenia od 1. októbra 1954 v sume 250 Kčs mesačne; odporcu zaviazal súčasne poukázať navrhovateľovi dlžné sumy do 30 dní.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Vládne nariadenie číslo 10/1953 Zb., ktoré odstránilo roztrieštenosť a nejednotnosť v odbore penzijného nadlepšenia, stanovilo niektoré nové zásady pre úpravu nárokov z tohto penzijného nadlepšenia.
Zmenu v ďalšom vývoji penzijného nadlepšenia priniesol potom zákon o peňažnej reforme č. 41/1953 Zb., ktorý zrušil všetky záväzky štátu z cenných papierov, ktoré tvorili prevažujúcu časť majetku zariadenia penzijného nadlepšenia. Straty, ktoré takto vznikli týmto zariadením, boli vyporiadané vl. nar. č. 18/1954 Zb., ktoré premeňuje doterajšie penzijné nadlepšenie, stanovené podľa zásad vl. nar. č. 10/1953 Zb., na dôchodkové pripoistenie svojho druhu, ktoré prevádza a zaručuje štát prostredníctvom Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia.
Je preto potrebné penzijné nadlepšenie upraviť od 1. januára 1953 podľa zásad vl. nar. č. 10/1953 Zb. a takto upravené penzijné