Input:

R 21/1968 (tr.); Neoprávněné podnikání Garance

č. 21/1968 Sb. rozh. tr.
K naplneniu zákonných znakov trestného činu nedovoleného podnikania podľa § 118 ods. 1 tr. zák. sa vyžaduje nielen aby páchateľ vykonával súkromnú výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť vo väčšom rozsahu, ale i vedomie páchateľa o neoprávnenosti takéhoto podnikania.
(Rozsudok Najvyššieho súdu z 20. decembra 1967, 10 Tz 51/67.)
Obvinená Ž. B. bola rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 18. mája 1967 sp. zn. 1 T 234/67 uznaná vinnou trestným činom nedovoleného podnikania podľa § 118 ods. 1 tr. zák. a bol jej za to uložený podľa § 118 ods. 1 tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Súčasne jej bol uložený podľa § 53 ods. 1 tr. zák. i peňažný trest vo výške 500,- Kčs.
Uvedeného trestného činu sa podľa výroku rozsudku dopustila obvinená tým, že v priebehu rokov 1964 až 1966 spriadala vo svojej domácnosti ovčiu vlnu a túto potom odpredávala rôznym občanom v ČSSR po predchádzajúcej dohode s nimi alebo na základe ich písomných objednávok, a to formou poštovných zásielok na dobierku. Takto za uvedené obdobie odoslala celkom 66 balíkových zásielok s obsahom cca 128 kg ovčej vlny, za ktorú jej odberatelia zaplatili 21 288,- Kčs.
Z podnetu odvolania okresného prokurátora proti nízkej výmere peňažného trestu a neuložení náhradného trestu odňatia slobody Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. septembra 1967 sp. zn. 3 To 309/67 zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 tr. por. rozsudok okresného súdu vo výroku o peňažnom treste a ináč ponechal napadnutý rozsudok nezmenený.
Najvyšší súd z podnetu sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor proti tomuto uzneseniu krajského súdu v neprospech obvinenej, vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 2 ods. 5 a § 254 ods. 1 tr. por., zrušil rozhodnutia súdov oboch stupňov a okresnému súdu v Poprade prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Okresný súd podľa odôvodnenia rozsudku vychádzal zo stanoviska, že obvinenej je preukázaná vina trestným činom nedovoleného podnikania podľa § 118 ods. 1 tr. zák., pretože z výsledkov dokazovania bolo zistené, že od r. 1964 do konca februára 1966 obvinená po domácky spracovávala ovčiu vlnu, ktorú potom odpredávala s neprimeraným majetkovým prospechom 50 až 56 Kčs na 1 kg. Jednalo sa cca o 128 kg spriadanej vlny, za ktorú obdržala prostredníctvom poštového úradu v L. od súkromných odberateľov celkom 21 288,- Kčs, teda priemerne za 1 kg spriadanej vlny 160,- Kčs. Neoprávnený zisk na 1 kg tejto vlny vypočítal okresný súd podľa ocenenia, ktoré mu bolo oznámené Miestnym národným výborom v L. Podľa tohto ocenenia činila nákupná cena predmetnej surovej vlny čiastku 60,72 Kčs za 1 kg, poplatok za jej strojové rozčesanie činil 5 Kčs a poplatok za ďalšie strojové spriadanie 1 kg vlny 40 Kčs. Ako ďalší výdaj bral do úvahy okresný súd podľa poštových ústrižkov pripojených k spisu poštovné okolo 5 Kčs na 1 kg. Z týchto zistení dospel súd k záveru, že obvinená vykonávala predaj po domácky spracovanej vlny vo väčšom rozsahu a za tým účelom, aby sa neoprávnene obohacovala na škodu svojich