Input:

č. 19/1963 Sb. rozh. tr., Garance

č. 19/1963 Sb. rozh. tr.
K naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví (§ 221 a § 222 tr. zák.) nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 21. decembra 1962 - 9 Tz 46/62)
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci bol obžalovaný uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 4 tr. zák. za to, že 3. marca 1962 na maškarnom plese v Kysúckom Novom Meste úmyselne zapálil masku, znázorňujúcu ľadového medveďa, pričom D. utrpela popáleniny II. a III. stupňa a zraneniu 19. marca 1962 podľahla.
Za to bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka. Odvolanie obžalovaného a jeho manželky, kde títo vytýkali nesprávne právne posúdenie činu, bolo uznesením krajského súdu zamietnuté.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú predsedom Najvyššieho súdu, uznesenie krajského súdu zrušil a tomuto súdu prikázal, aby o odvolaní obžalovaného znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona, podanej v prospech obžalovaného, vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a navrhuje, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené.
Najvyšší súd preskúmal správnosť napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré tomuto predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.
Skutkové zistenia, ktoré urobil okresný súd, sú v podstate správne. Niet však v procesnom materiále dostatok opory pre záver, že by obžalovaný bol zapálil masku preto, aby poškodenej spôsobil ublíženie na zdraví.
Ako z procesného materiálu vyplýva, obžalovaný, ktorý podľa charakteristiky, založenej v spise, vedie riadny rodinný život, a má celkove dobrú povesť, si počínal nezodpovedne, keď - podľa svojej výpovede - chcel majiteľku masky postrašiť tým, že zapálil vatu, z ktorej bola maska zhotovená. Vzápätí na to sa snažil obžalovaný vzniklý oheň ihneď uhasiť, ale D. utiekla a začala pobehovať po sále.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k veci udal okrem iného, že mal za to, že vata "len zaškvrčí a potom zhasne", a že teda následok - a to ani ublížení na zdraví, nepredvídal. Za takého stavu veci nie je pochybné, že