Input:

č. 19/1960 Sb. rozh. tr., Garance

č. 19/1960 Sb. rozh. tr.
K výkladu znaku "škoda nie nepatrná", v zmysle § 246 ods. 1 tr. zák.
Pokiaľ ide o zisťovanie škody v zmysle znaku "škody nie nepatrnej" (§ 246 tr. zák.), je rozhodnou skutočná škoda, ktorá spočíva nielen v poškodení jednotlivých súčiastok, ale najmä v hodnote práce spojenej s vykonaním opráv podľa ŠMC.
Pre posúdenie viny je nerozhodné, v akej výške uplatnil poškodený podnik nárok na náhradu škody.
Okolnosť, či nehoda vznikla zavinením obžalovaného, alebo v dôsledku technickej poruchy na vozidle, je pre posúdenie viny obžalovaného zásadnej povahy; preto bez vypočutia mechanika, poprípade aj znalcov, nemôže ju súd zpravidla odpovedne vyriešiť.
Za bezdôvodné postavenie pred súd občana je nutné považovať aj to, keď vec vzhľadom na svoju povahu a osobu obžalovaného mala byť prejednaná pred iným, než súdnym orgánom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. novembra 1959, 1 Tz 87/59.)
Obžalovaný havaroval so služobným autom národného podniku a spôsobil tak škodu asi 1121,87 Kčs, ktorá sa tým, že obžalovaný vykonal opravu sám, znížila iba na 553,- Kčs. V tejto výške uplatnil poškodený podnik náhradu škody.
Ľudový súd v Žiline uznal obžalovaného vinným trestným činom poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 246 ods. 1 tr. zák. a odsúdil ho na trest nápravného opatrenia na čas 8 mesiacov s tým, že podľa § 39 ods. 2 tr. zák. z odmeny náležacej obžalovanému za prácu prepadá v prospech štátu 1/4.
Súčasne bolo vyslovené, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej strane spojenému veľkoobchodu spôsobenú škodu vo výške 1121,87 Kčs.
Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného zamietol.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil.
Podľa § 282 ods. 1 písm. a) tr. por. zrušil v celom rozsahu aj rozsudok Ľudového súdu v Žiline a vec vrátil okresnému prokurátorovi v Žiline na došetrenie.
Z odôvodnenia:
Obžalovaný pochádza zo živnostenskej rodiny. Jeho otec byl zo začiatku baníkom a v roku 1933 odkúpil hostinec. Sám obvinený od svojho osemnásteho roku veku pracoval najprv ako robotník, neskoršie ako administratívny úradník. Za druhej svetovej vojny ako účastník Československej vojenskej jednotky v SSSR, sa aktívne zúčastnil bojov pri oslobodzovaní našej vlasti. Od roku 1946 do roku 1955 bol zaradený ako vojenská osoba z povolania. Po tejto dobe bol zamestnaný na rôznych miestach a v poslednom čase ako vodič dodávkového auta.
Politicky je vyspelý a tiež aj triedne uvedomelý. Pre svoje dobré povahové vlastnosti je v kolektíve obľúbený, svoje pracovné povinnosti vykonáva presne a svedomite, takže podľa zprávy n. p. Spojený veľkoobchod v Žiline, je na svojom úseku hodnotený ako jeden z najlepších pracovníkov. Rodinný život vedie usporiadaný, alkoholické nápoje nepožíva.
S postupom ľudového i krajského súdu nie je možno súhlasiť.
Krajský súd totiž v rámci svojej prieskumnej povinnosti nemal nechať bez povšimnutia, že konanie obžalovaného bolo ľudovým súdom nesprávno kvalifikované ako trestný čin podľa § 246 ods. 1 tr. zák.
Podľa citovaného ustanovenia je možno konanie páchateľa postihnuť len vtedy, ak svojou nedbanlivosťou spôsobil majetku, ktorý je v