Input:

R 17/1962; Náhrada škody Garance

č. 17/1962 Sb. rozh.
Pri opraviteľnom poškodeniu predmetu skutočnú škodu predstavuje náklad na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené nastalé znehodnotenie, je možné žiadať tiež ďalšiu náhradu z tohto dôvodu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu z 30. novembra 1961, 4 Cz 96/61).
Žalujúci podnik uplatnil žalobu podanou na Okresnom súde v Michalovciach proti žalovanému ako svojmu zamestnancovi nárok na náhradu škody, ktorú mu tento spôsobil tým, že pri jazde v opilosti havaroval s autom žalujúceho podniku, ktoré riadil. Išlo o ďalšiu škodu nastalú v dôsledku znehodnotenia auta po jeho neodborne vykonanej oprave. Z titulu tejto škody uplatnil žalujúci podnik zaplatenie čiastky 9438,29 Kčs.
Okresný súd v Michalovciach žalobu zamietol. Postavil sa na stanovisko, že žalovaný uviedol auto do pôvodného stavu a že žalujúci podnik vyplatením rozdielu medzi odhadnou cenou auta pred haváriou a skutočnou jeho cenou po havárii sa bezdôvodne obohatil.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. I tento súd zastával názor, že žalovaný dal auto opraviť tak, že toto bolo uvedené do predošlého stavu. Čiastka požadovaná žalobou je len účtovným rozdielom medzi pôvodnou inventúrnou hodnotou vozu po vykonanej generálnej oprave a medzi hodnotou zistenou odhadnou komisiou KNV v Prešove po vykonanej oprave vozu po jeho havárii.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej v opilosti, teda o nárok, ktorého podmienky a rozsah nebolo možno posúdiť podľa zákona č. 71/1958 Zb. (§ 16 ods. 1), ale podľa občianskeho zákonníka (§§ 337 a nasl.).
Základnou podmienkou tohto nároku je vznik škody, subjektívne zavinenie na strane škodcu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniklou škodou.
Rozsah náhrady škody sa riadi zásadne rozsahom spôsobenej škody, čo vyplýva z povahy povinnosti náhrady škody ako sankcie reštitučnej povahy. Jej zistenie predpokladá zistenie všetkej, teda skutočnej škody i toho, čo poškodenému ušlo (§ 354 obč. zák.).
Pri opraviteľnom poškodení predmetu skutočnú škodu predstavuje náklad na nutnú opravu potrebnú k tomu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak nebude opravou odstránené nastalé znehodnotenie, je možno požadovať i ďalšiu náhradu z tohto dôvodu.
Pri stanovení výšky škody nastalej v dôsledku ďalšieho znehodnotenia predmetu, ku ktorému došlo po jeho oprave, treba vychádzať z újmy, ktorá