Input:

R 17/1961; Důchod Garance

č. 17/1961 Sb. rozh.
Ustanovenie § 41 zák. č. 55/1965 Zb. o zmene dávky a jej vrátení v prípade priznania dávky na podklade omylu v skutkových okolnostiach, sa vzťahuje aj na prípady zisťovania zdravotného stavu, ktorým je podmienená invalidita, ako aj straty zárobkovej schopnosti v dôsledku úrazu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. augusta 1960, 4 Cz 66/60).
Navrhovateľovi bol priznaný ako vojnovému invalidovi zaopatrovací dôchodok podľa § 17 zák. č. 164/1946 Zb., ktorý bol v zmysle ustanovenia vl. nar. č. 53/1956 Zb. upravený na sumu 350 Kčs mesačne; miera strát zárobkovej schopnosti spôsobená vojnovými udalosťami bola zhodnotená na 65 %. Navrhovateľovi bol tento dôchodok ponechaný v nezmenenej výške i po 1. januári 1957 so zreteľom na ustanovenie §§ 82, 85 zák. č. 55/1956 Zb. a § 3 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 1/1957 Ú. v.
Rozhodnutím Slovenského úradu sociálneho zabezpečenia bola zastavená 1. februára 1958 navrhovateľovi výplata invalidného dôchodku (zaopatrovacieho pôžitku) a bol mu priznaný dôchodok podľa zákona č. 164/1946 Zb. za 35 % stratu zárobkovej schopnosti vo výške 55 Kčs mesačne; rozhodnutie vychádzalo z posudku OPKSZ, ktorá uznala navrhovateľa len 35 % stratou zárobkovej schopnosti.
Ľudový súd v Prešove, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľa do rozhodnutia odporcu, čiastočne vyhovel jeho opravnému prostriedku, napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a navrhovateľovi priznal čiastočný invalidný dôchodok vo výmere 60 % v doterajšej výške dôchodku, teda vo výške 210 Kčs mesačne, a to od 1. februára 1958. Svoje rozhodnutie oprel ľudový súd o posudok KPKSZ, podľa ktorého následky vojnového zranenia nerobia navrhovateľa neschopným k výkonu akejkoľvek sústavnej zárobkovej činnosti, ale len k výkonu menej kvalifikovaného zamestnania, pričom u navrhovateľa nastal podstatný pokles zárobku. Je teda navrhovateľ čiastočne invalidný podľa zásad vyjadrených vo vyhláške č. 250/1956 Ú. v. Prislúcha mu preto analogicky podľa § 82 ods. 4 zák. č. 55/1956 Zb. čiastočný invalidný dôchodok vo výške 60 % doterajšieho dôchodku.
Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej stolice potvrdil. Priznanie dôchodku odôvodnil tým, že ustanovenie § 41 ods. 1 zák. č. 55/1956 Zb. nedovoľuje vziať, resp. znížiť už raz priznaný dôchodok bez zmeny zdravotného stavu dôchodcu, pretože hodnotenie zdravotného stavu nemožno podradiť pod pojem "omylu v skutkových okolnostiach". Omyl v skutkových okolnostiach je omyl v skutkových podmienkach, ktoré sú rozhodné pre nárok na dávku. Zdravotný stav navrhovateľa - následky zranenia z roku 1945 - je ten, aký tu bol v dobe priznania invalidného zaopatrovacieho pôžitku; len právne posúdenie sa zmenilo. Nárok na invalidný dôchodok mohol byť zmenený alebo zanikol len za podmienok uvedených v § 91 ods. 2 veta druhá zák. č. 99/1948 Zb., tj. ak nie je tu už nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podmieňuje invaliditu; dôvodom odňatia alebo zníženia invalidného dôchodku môže byť teda len také zlepšenie zdravotného stavu, ktoré spôsobuje, že dôchodca poberajúci invalidný dôchodok prestane byť invalidným. Preto, ak zdravotný stav dôchodcu je v dobe úpravy dôchodku ten, aký bol v dobe jeho priznania, nie je zákonného podkladu pre zmenu dávky.