Input:

č. 163/1950 Sb. rozh. tr., Garance

č. 163/1950 Sb. rozh. tr.
Otázka, či ide o zločin uvedený v § 34 ods. 3 zák. č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, posudzuje sa podľa práva platného v čase, schvaľovania tohto činu a nie podľa práva platného v čase, keď tento čin bol spáchaný. Netreba, aby zločin bol ako taký výslovne menovaný.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9. marca 1950, Tz II 47/49.)
Okresný súd v Košiciach uznal obžalovaného vinným prečinom poburovania proti republike podľa § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, a prečinom schvaľovania trestného činu podľa § 34 ods. 1 písm. b) tohto zákona.
Krajský súd v Košiciach vyhovel odvolaniu verejného obžalobcu vo výroku o treste, zamietol ho však, pokiaľ bolo podané preto, že schvaľovanie trestného činu bolo kvalifikované iba ako prečin podľa § 34 ods. 1 písm. b) zák. č. 231/1948 Sb. a nie ako zločin aj podľa ods. 3 tohto paragrafu.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre zachovanie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok odvolacieho súdu v smere práve uvedenom a uznal obžalovaného v tomto smere vinným zločinom schvaľovania trestného činu podľa § 34 ods. 1 písm. b), ods. 3 zák. č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej re publiky.
Z dôvodov:
Činu, ktorý prvý a odvolací súd kvalifikovaly podľa § 34 ods. 1 písm. b) zák. č. 231/1948 Sb., sa obžalovaný dopustil tým, že verejne v prítomnosti asi 50 osôb sa vyjadril, že bol a je priateľom T. J. Gašpara a že ako Gašpar robil, dobre robil.
Je všeobecne a najmä na Slovensku známe a bolo to známe aj