č. 16/1957 Sb. rozh. obč., Garance
č. 16/1957 Sb. rozh. obč.
Zodpovednosť viac osôb, ktoré sa zúčastnili na bitke, za škodu spôsobenú pri bitke.
V zmysle § 92 o. s. p. je súd viazaný odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu v otázke, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nie však v otázke, či je príčinná súvislosť medzi trestným činom a škodou.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. októbra 1956, Cz 525/56.)
Ľudový súd v Lipt. Mikuláši priznal žalobcovi proti žalovanému A. a ďalším piatim žalovaným nárok na náhradu škody za poranenie, ktoré žalobca utrpel v bitke dňa 25. októbra 1953, keď ho žalovaný A. udrel laťkou po hlave a poranil mu ľavé oko, následkom čoho žalobca na toto oko oslepol. Svojím rozsudkom zaviazal súd prvej stolice solidárne všetkých žalovaných, aby žalobcovi zaplatili sumu 5033,34 Kčs a aby mu od 18. januára 1954 platili mesačnú rentu 126,67 Kčs. Týmto rozsudkom vyhovel ľudový súd žalobe len čiastočne, lebo žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie 39.100 Kčs (trovy liečenia 1800 Kčs, náhrada za 5 cesty 300 Kčs, ušlý zárobok 7000 Kčs a bolestné 30.000 Kčs) a na rentu po 300 Kčs mesačne.
Proti rozsudku ľudového súdu odvolal sa žalobca, žiadajúc, aby žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, ako aj žalovaní, ktorí žiadali, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Krajský súd v Žiline zmenil rozsudok súdu ľudového tak, že žalovaného A. zaviazal na zaplatenie sumy 4730 Kčs a žalobu proti ďalším žalovaným zamietol v celom rozsahu. Čo do zvyšku žalobu zamietol aj proti A. Krajský súd nepoužil ustanovenie § 348 obč. zák. Nárok na rentu žalobcovi nepriznal s tým odôvodnením, že žalobca môže svoje pôvodné povolanie ako maloroľník aj naďalej vykonávať, takže mu žiadny nárok následkom utrpeného poranenia neušiel.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Žiline a Ľudového súdu v Lipt. Mikuláši v časti týkajúcej sa žalobného nároku voči žalovanému A. až na časť, ktorou bolo žalobe po výšku 4730 Kčs vyhovené a v časti týkajúcej sa ďalších žalovaných bol porušený zákon. K otázke, o ktorú ide, uviedol v
odôvodnení:
Ľudový súd vyhovel v rovnakom rozsahu žalobe proti všetkým žalovaným a zaviazal ich na náhradu škody solidárne. Oprel sa pritom o konštatovanie, že všetcia žalovaní sa účastnili bitky, pri ktorej došlo k poraneniu žalobcu (§ 340 obč. zák.). Na odvolanie ^žalovaných krajský súd žalobu proti ďalším žalovaným zamietol s tým odôvodnením, že títo žalovaní škodu nezavinili (§ 337 obč. zák.).
V konaní na súde prvej ani druhej stolice neboli žalovaní (až K na B.) ako účastníci vypočutí a súdy vychádzali zo skutkového ^stavu zisteného podľa spisov o trestnom konaní vedenom pod zn. T 363/53 na Ľudovom súde v Lipt. Mikuláši. V tomto konaní boli ; všetcia žalovaní uznaní vinnými…
