č. 15/1958 Sb. rozh. obč., Garance
č. 15/1958 Sb. rozh. obč.
Ak poukázal súd po právnej moci rozvrhového uznesenia sumu zloženú u neho podľa § 12 ods. 2 zák. č. 169/1949 Zb., o vojenských obvodoch, je konanie o rozvrhu zloženej náhrady na súde celkom skončené a nejde už o pôvodný depozit, keď niektorá z osôb nie je ochotná prevziať jej poukázanú sumu a táto sa vráti depozitnému ústavu. V prípade takom nejde tu preto ani o výnimočný prípad súdnej úschovy podľa § 3 ods. 3 zák. č. 52/1954 Zb., o rozšírení pôsobnosti štátneho notárstva.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 3. októbra 1957, Cz 511/57.)
Ministerstvo Národnej obrany vojenský obvod V. zložil podľa § 12 ods. 2 zák. č. 169/1949 Zb., o vojenských obvodoch, náhradu na Ľudovom súde v Michalovciach, ktorý ju rozvrhol a poukázal prikázané sumy oprávneným osobám. Z týchto niektoré odopreli poukázané sumy prevziať a Štátna sporiteľňa v Michalovciach, ktorá poukazy realizovala, vrátené sumy prijala a vyznačila pri príslušnom vklade vinkuláciu v prospech Ľudového súdu v Michalovciach.
Ľudový súd v Michalovciach zrušil vinkuláciu vkladu v svoj prospech a oznámil to Štátnej sporiteľni v Michalovciach s tým, že naďalej bude mať dispozičné právo čo do vkladu Štátne notárstvo v Michalovciach, ktorému zároveň s poukazom na § 3 zák. č. 52/1954 Zb., ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, postúpil svoj spis.
Štátne notárstvo v Michalovciach predložilo spisy Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie so zprávou, že nie je vo veci príslušné, lebo podľa § 3 ods. 3 zák. č. 52/1954 Zb. nie je dotknuté oprávnenie a povinnosť súdu prijímať peniaze a iné veci do súdnej úschovy, ak dochádza k úschove v spojitosti s iným konaním, ktoré sa na súde vedie, alebo ktoré má po tomto zložení na súde nasledovať, a v súdenej veci ide práve o tento prípad, lebo bola na súde zložená náhrada cieľom jej rozvrhu.
Krajský súd v Prešove rozhodujúc o tomto kompetenčnom konflikte napadnutým uznesením zrušil uznesenie Ľudového súdu v Michalovciach, vyslovil, že vo veci je príslušný tento súd, a upravil ho na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia poukázal na § 3 ods. 3 zák. č. 52/1954 Zb., ako aj na to, že ide o rozvrh náhrady podľa zásad exekučného konania, pre ktorý je príslušný súd; rozvrhové konanie bolo aj vykonané, len niektorí veritelia neprijali im prikázané a poukázané sumy. Nejde teda o novú úschovu, ale o úplné likvidovanie zloženej náhrady podľa zásad rozvrhového konania.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uvedeným uznesením Krajského súdu v Prešove bol…
