Input:

R 14/1959; Garance

č. 14/1959 Sb. rozh.
Ustanovenie § 12 zák. č. 63/1951 Zb., podľa ktorého osoba zodpovedná podľa tohto zákona zodpovedá vždy za zavinenie osoby v prevádzke užitej, nie je možné chápat tak, že táto osoba zodpovedá aj vtedy, kedy podľa § 2 ods. 2 cit. zák. bola zodpovednosti sprostená.
Kedy prevádzateľ zodpovedá za tzv. jazdy „na čierno“ svojho riadiča.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 11. septembra 1958, č. Cz 370/58.) j
Žalobca sa domáhal žalobou podanou podľa zák. č. 63/1951 Zb., o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami proti prvému žalovanému ako riadičovi a proti druhému žalovanému Československému štátu ako prevádzateľovi motorového vozidla náhrady škody, ktorú utrpel tým, že prvý žalovaný ho zachytil neopatrnou jazdou pri jazde na bicykli.
Prvý žalovaný doznal a bolo zistené aj v trestnom konaní, že auto použil po služobnej dobe bez príkazu k jazde preto, aby svojich osobných známych odviezol z Bratislavy do Kolárova, a že druhý žalovaný o tejto jazde nevedel.
Ľudový súd v Komárne a Krajský súdv Nitre žalobe vyhoveli. Ohladom druhého žalovaného, Československého štátu, uviedli súdy v dôvodoch, že zodpovedá preto, že užitie dopravného prostriedku umožnil svojou nedbalosťou, ďalej preto, že podľa § 1 zák. č. 63/1951 Zb. zodpovedá vždy za zavinenie, osoby užitej v prevádzke a konečne že zodpovedá podľa § 345 obč. zák.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom krajského súdu, pokiaľ v časti odsudzujúcej druhého žalovaného potvrdil rozsudok prvého súdu, bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Rozhodnutie krajského súdu predovšetkým nesprávne vykladá ustanovenie § 12 zák. č. 63/1951 Zb., podľa ktorého „osoba zodpovedná podľa tohto zákona zodpovedá vždy za zavinenie osoby užitej v prevádzke“, ak má za to, že prevádzateľ podľa tohto ustanovenia zodpovedá aj v prípade, kedy by podľa ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zák. zodpovedný nebol.
Zmyslom tohto ustanovenia, ako jasne plynie z dôvodovej zprávy, je rozšíriť zodpovednosť prevádzateľa (poprípade inej osoby zodpovedajúcej ako prevádzateľ) aj vtedy, keď zodpovedá podľa občianského zákona, na prípady, kedy by podľa občianského zákona za zavinenie tretej osoby nezodpovedal, nakoľko tu nie sú podmienky § 345 obč. zák., tj. nezdatnosť alebo nebezpečnosť užitej osoby. Predpokladom pri tom pravdaže je, že ide o osobu zodpovednú podľa tohto zákona, ako ustanovenie § 12 zák. výslovne zdôrazňuje. Ak sú však dané podmienky § 2 ods. 2 veta prvá zákona, potom prevádzateľ prestáva byť osobou zodpovednou podľa citovaného zákona, nakolko miesto neho zodpovedá za škodu ten, kto použil dopravný prostriedok v čase, kedy bola škoda spôsobená, bez vedomosti alebo proti vôli prevádzateľa. Pri výkladu, ktorý dáva ustanoveniu § 12 posledná veta cit. zák., napadnutý rozsudok, by ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zák. stratilo v prípadoch zavinenia osoby, ktorá užila dopravného prostriedku bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, význam. To zákonodárca zrejme nezamýšľal, keď sprostenie prevádzateľa zodpovednosti v tomto prípade má svoj dôvod práve v tom, že dopravný prostriedok sa dostal z dispozície prevádzateľa zpôsobom, na ktorom prevádzateľ nenesie vinu.
Je teda nesprávny