č. 13/1972 Sb. rozh., Garance
č. 13/1972 Sb. rozh.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch nie je dôvod rozlišovať, či u pracovníka došlo k úrazu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. a) Zák. práce neviaže úplné zbavenie sa zodpovednosti organizácie za škodu na nesplnenie akejkoľvek povinnosti pracovníka uloženej mu v ustanovení § 135 ods. 2 Zák. práce, ale iba na porušenie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 29. 9. 1971, 4 Cz 13/71)
Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody z pracovného úrazu, ktorý utrpela 29. 10. 1969 pri umývaní po skončení pracovnej smeny.
Okresný súd v Trenčíne priznal žalobkyni náhradu 1726 Kčs a trovy konania s odôvodnením, že k úrazu došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 41 ods. 3 vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb. v znení nariadenia vlády ČSSR č. 60/1970 Zb.) a že žalovaný sa svojej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 191 Zák. práce nezbavil.
Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa umývaním nôh v umyvadle určenom na umývanie hornej časti tela porušila základnú zásadu bezpečného správania sa na pracovisku, ktorú sú pracovníci povinni zachovávať podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) Zák. práce. I keď ide o všeobecné ustanovenie, možno sa ho podľa názoru súdu druhého stupňa dovolať preto, že k úrazu nedošlo priamo pri práci, ale len v súvislosti s ňou, a vtedy si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie.
Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že rozsudkom súdu druhého stupňa bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Organizácia zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom, ak bol jej pracovník poškodený na zdraví pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 190 ods. 1 Zák. práce). V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú okrem iného i úkony potrebné po skončení práce (§ 41 ods. 3 vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb. v znení nariadenia vlády ČSSR č. 60/1970 Zb.). Svojej zodpovednosti sa môže organizácia zbaviť iba za podmienok upravených ustanoveniami § 191 Zák. práce. Podľa ustanovenia § 191 ods. 2 Zák. práce sa pri posudzovaní, či pracovník porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Z uvedených ustanovení predovšetkým nevyplýva - na rozdiel od názoru súdu druhého stupňa - že by sa malo rozlišovať medzi úrazom pri práci a úrazom, ku ktorému došlo len v súvislosti s ňou. Zákon v tom smere rozdiel nečiní a pojem pracovného úrazu vymedzuje v ustanovení § 190 ods. 1 Zák. práce ako poškodenie na zdraví alebo smrť pracovníka pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Kladie tak plnenie pracovných úloh i úkony alebo činnosť s ním súvisiace na roveň. Podklad na odlišné posúdenia nedáva ani ustanovenie § 41 vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb. v znení nariadenia vlády ČSSR č. 60/1970 Zb., ktoré bližšie rozvádza obsah uvedených pojmov. Napokon ani súd druhého…
