Input:

R 13/1963 (tr.); Podílnictví - ke škodě na majetku v socialistickém vlastnictví. Pokračování v trestném činu. Rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví. Souhrnný trest. Útok na veřejného činitele. Trest Garance

č. 13/1963 Sb. rozh. tr.
Procesné ustanovenie § 20 ods. 1 tr. por. má aj významné hmotne právne dôsledky. Jeho poslaním je okrem iného zaručiť, aby súd pri ukladaní trestu uložil úhrnný trest (§ 35 ods. 1 tr. zák.), riadiac sa zásadami v cit. ustanovení uvedenými. Pri uložení úhrnného trestu podľa § 35 ods. 1 tr. zák. váži súd všetky okolnosti pre stanovenie trestov rozhodujúce a v uloženom treste vyjadruje celkové hodnotenie prejednávaných trestných činov toho istého obžalovaného.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. novembra 1962 - 9 Tz 30/62)
Okresný prokurátor podal obžalobu na A. na Okresnom súde v Lučenci 31. marca 1962. Táto obžaloba bola po predbežnom prerokovaní prijatá uznesením z 10. apríla 1962. Predseda senátu určil termín hlavného pojednávania v tejto veci sp. zn. 2 T 50/62 na 26. apríla 1962, kedy súd vo veci aj konal a uznal obvineného vinným trestným činom útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) tr. zák. a uložil mu za to trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne.
V trestnej veci sp. zn. 2 T 53/62 bola obžaloba podaná okresným prokurátorom proti A. a E., taktiež 31. 3. 1962, predbežne prerokovaná tiež 10. apríla 1962 a na hlavnom pojednávaní 26. apríla 1962 bol A. uznaný vinným spolupáchateľstvom na trestnom čine rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. z r. 1950 a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom súd tento trest podmienečne odložil na skúšobný čas 1 roka. Oba rozsudky boli právoplatné, keďže odvolanie podané nebolo.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu oba rozsudky, pokiaľ ide o obžalovaného A. v celom rozsahu zrušil a Okresnému súdu v Lučenci uložil, aby o obžalobe v oboch veciach znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Proti právoplatným rozsudkom podal predseda Najvyššieho súdu sťažnosť pre porušenie zákona, kde vytýkal, že súd konal v týchto veciach v rozpore s ustanovením § 20 tr. por., v dôsledku čoho došlo k porušeniu zákona aj v ustanovení § 35 ods. 1 tr. zák. o úhrnnom treste a navrhol, aby Najvyšší súd po vyslovení, že bol porušený zákon, oba rozsudky zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Lučenci na nové konanie.
Sťažnosť pre porušenie zákona bola podaná v neprospech obžalovaného v lehote uvedenej v § 272 tr. por.
Najvyšší súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutých rozsudkov dotýkajúcich sa obžalovaného A. ako aj konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali a zistil, že bol porušený zákon.
Oddeleným konaním a rozhodnutím o dvoch trestných činoch obžalovaného A. bol porušený zákon predovšetkým v ustanovení § 20 odst. 1 tr. por., ktorý stanoví, že o všetkých trestných činoch toho istého obvineného sa vedie spoločné konanie. Toto procesné ustanovenie má však aj významné hmotne právne dôsledky. Jeho poslaním je okrem iného zaručiť, aby súd pri ukladaní trestu uložil úhrnný trest (§ 35 ods. 1 tr. zák.), riadiac sa zásadami v cit. ustanovení uvedenými. Pri uložení jediného úhrnného trestu