Input:

R 13/1960 (tr.); Zanedbání povinné výživy. Zproštění obžaloby Garance

č. 13/1960 Sb. rozh. tr.
Ustanovenie § 210 tr. zák. poskytuje trestnú ochranu len nárokom na výživu a zaopatrenie, ktoré vyplývajú zo zákona o rodinnom práve a nie iným nárokom. Dôvodom zvláštnej trestnej ochrany vyživovacích nárokov opierajúcim sa o rodinné právo, je v prvom rade záujem a starostlivosť štátu o rodinu, ktorá už podľa ustanovenia §§ 10, 11 Ústavy 9. mája je pod zvláštnou ochranou štátu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. júna 1959, sp. zn. 7 Tz 44/59.)
Obžalovaní manželia D. hoci boli rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27. februára 1956, sp. zn. Co 1474/55, zaviazaní prispievať z dôvodov náhrady škody na úhradu osobných potrieb G. D. mesačne sumou 42 Kčs, počínajúc dňom 3. októbra 1953, túto svoju povinnosť nesplnili a tak dlhovali na úhradu osobných potrieb G. D. sumu 2142,- Kčs.
Ľudový súd v Prešove uznal obžalovaných manželov D., maloroľníkov (3,26 ha), vinnými trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 210 ods. 1 tr. zák.
Za tento trestný čin im uložil trest, a to A. D. podmienečný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov a manželke P. D. bezpodmienečný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.
Krajský súd v Prešove na odvolanie okresného prokurátora napadnutý rozsudok ľudového súdu zrušil vo výroku o treste uloženom obž. A. D. a tomuto obžalovanému uložil nový bezpodmienočný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.
Najvyšší súd na sťažnosť predsedu Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 210 ods. 1 tr. zák., obidva rozsudky v celom rozsahu zrušil a obžalovaných A. D. a P. D. podľa § 242 písm. b) tr. por. oslobodil spod obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 210 ods. 1 tr. zák.
Odôvodnenie:
Podľa § 2 tr. zák. trestným činom je len také, pre spoločnosť nebezpečné konanie, ktorého výsledok uvedený v zákone páchateľ zavinil. V tomto pojme trestného činu je vyjadrená základná zásada socialistického trestného práva, že ako páchateľa trestného činu je možno postihnúť iba toho, kto naplnil znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona a ak toto konanie je pre spoločnosť nebezpečné.
Žiadné iné konanie nie je možné pokladať za trestný čin. Tak zvaná analógia je v našom trestnom práve neprípustná.
Podľa spisu Ĺudového súdu v Prešove, sp. zn. 4 C 925/53, boli obžalovaní A. D. a P. D. zaviazaní prispievať na úhradu osobných potrieb vd. G. D. sumou 42,- Kčs mesačne z titulu náhrady škody