Input:

č. 126/1950 Sb. rozh. tr., Garance

č. 126/1950 Sb. rozh. tr.
Zákony, ktoré platia pre celé územie republiky, treba vykladať tak, aby ich ustanovenia malý rovnaký dosah v oboch právnych oblastiach štátu.
Uloženie oboch vedľajších trestov uvedených v § 5 zák. č. 15/1947 Sb., o stíhaní čierneho obchodu, je obligatórne a ustanovenie § 54 ods. 2 TRZ tu neplatí.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 26. januára 1950, Tz II 2/49.)
Okresný súd v Piešťanoch uznal obžalovaných vinnými pokusom prečinu čierneho obchodu podľa §§ 65, 70 TRZ a § 1 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 zák. č. 15/1947 Sb., pri výmere trestu nevyslovil však stratu volebného práva ani stratu úradu.
Krajský súd v Bratislave, ktorý vyhovel odvolaniu verejného obžalobcu do výroku o podmienečnom odsúdení a uložil obžalovaným trest bezpodmienečne, zamietol jeho odvolanie pre mylnú kvalifikáciu trestného skutku a nízký trest.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre zachovanie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok krajského súdu, pokiaľ ním bolo zamietnuté odvolanie verejného obžalobcu do výroku o vine a pokiaľ ním z podnetu tohto odvolania neboly obžalovaným uložené vedľajšie tresty straty volebného práva a straty úradu podľa § 5 zák. č. 15/1947 Sb., a uložil odvolaciemu súdu, aby v medziach zrušenia o veci konal a rozhodol znova. V otázke neuloženia týchto uvedených vedľajších trestov uviedol Najvyšší súd
v dôvodoch:
Podľa § 5 zák. č. 15/1947 Sb. pri odsúdení pre čin trestný podľa § 4 tohto zákona treba vysloviť stratu práva volebného a v oblasti pôsobnosti trestného zákona zák. čl. V/1878 tiež stratu úradu.
Súd prvej stolice tieto vedľajšie tresty neuložil a vôbec neodôvodnil, prečo nevyslovil stratu práva volebného a stratu úradu.
Verejný obžalobca napadol rozsudok súdu prvej stolice aj pre nízky trest a povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu.
Pod takým ohlásením odvolania treba hľadiac na to, že podľa ustanovenia § 85 čís. 2 zák. č. 319/1948 Sb. možno rozsudku okresného súdu odporovať odvolaním iba pre výrok o treste a o zabezpečovacom opatrení a pre výroky s nimi súvisiace, rozumieť, že ním je odporované rozsudku súdu prvej stolice pre výrok o treste vôbec a ako také ho vybaviť.
Preto bolo povinnosťou krajského súdu ako súdu odvolacieho na základe odvolania verejného obžalobcu – ktorým podľa vyššie uvedených bolo odporované rozsudku okresného súdu pre výrok o treste a tak obsahovalo napadnutie rozsudku aj v tej časti, v ktorej podľa ustanovenia § 5 zák. č. 15/1947 Sb. neboly uložené obžalovaným vedľajšie tresty straty volebného práva a straty úradu – tieto vedľajšie tresty podľa citovaného ustanovenia uložiť.
Uloženie týchto vedľajších trestov nemohlo byť pominuté ani podľa ustanovenia § 54 odst. 2 TRZ, hoci obžalovaným bol uložený trest neprevyšujúci šesť mesiacov väzenia, a to z týchto dôvodov:
Je bezpochybné, že zákony, ktoré platia pre celé územie republiky – akým je i zákon č. 15/1947 Sb. – treba vykladať tak, aby ustanovenia takých zákonov maly rovnaký dosah v oboch právnych oblastiach štátu.
Priečilo by sa tejto zásade vykladať to ustanovenie § 5 zák. č. 15/1947 Sb., v ktorom nariaďuje pri odsúdení pre čin trestný podľa § 4 cit. zákona vyslovenie straty práva volebného, tak, že
s jednej strany v oblasti