Input:

R 11/1963 (tr.); Doprava. Okolnost podmiňující použití vyšší trestní sazby. Mimořádně snížení trestu odnětí svobody. Obecné ohrožení Garance

č. 11/1963 Sb. rozh. tr.
Podmienkou trestnej odpovednosti podľa § 180 ods. 4 tr. zák. je, nielen aby páchateľ porušením dôležitej povinnosti spôsobil smrť viac osôb, ale súčasne, aby okolnosti, za ktorých sa tak stalo, podstatne zvyšovali stupeň nebezpečnosti tohoto činu pre spoločnosť v zmysle § 88 tr. zák. Ťažké následky samy od sebe by ešte k takýmto záverom nepostačovali, keby miera zavinenia páchateľa bola veľmi nízka. Preto pri posudzovaní konkrétneho konania páchateľa treba predovšetkým vychádzať z toho, či existuje taká okolnosť, ktorá by svojou závažnosťou podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, čoho základným predpokladom je správne a úplne skutkové zistenie.
Pokiaľ súd dospeje k záveru, že sú podmienky pre použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 88 tr. zák., nie je možné súčasne použiť ustanovenia § 40 tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody s poukazom na výnimočné okolnosti prípadu, pretože tieto výnimočné okolnosti vyjadrujú v podstate tú skutočnosť, že stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je v konkrétnom prípade nízky. Použitie ustanovenia § 40 tr. zák. nie je vylúčené ani v takýchto prípadoch pre mimoriadne pomery páchateľa, teda pre skutočnosti, ktoré v podstate ležia mimo okruh stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. októbra 1962 - 9 Tz 23/62.)
Rozsudkom krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného v podstate preto, že 8. 1. 1962 ako vodič autobusu ČSAD na linke Lučenec - Malé Straciny na nechránenom prejazde pred obcou R. nepresvedčil sa náležite o situácii na trati, s ktorou sa dráha autobusu križovala, najmä či nehrozí nebezpečie, čím zavinil zrážku s nákladným vlakom, pri ktorej zo 60 cestujúcich v autobuse 6 osôb v dôsledku smrteľného poranenia zomrelo, 8 utrpelo ťažké zranenia, 5 osôb ľahké poranenia a 30 muselo byť ambulantne ošetrené. Podľa zistenia súdu vznikla pritom na autobuse škoda vo výške 50 000,- Kčs ku škode ČSAD a na rušni ku škode ČSD v sume 2400,- Kčs.
Po uznaní viny trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 tr. zák. uložil obžalovanému krajský súd podľa § 180 ods. 4 tr. zák. za použitia § 40 ods. 1 tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov bezpodmienečne.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušil, na odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora zrušil aj rozsudok Okresného súdu v Lučenci a tomuto súdu prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Proti rozsudku, ktorý sa stal 28. 3. 1962 právoplatným, podal 1. 8. 1962 generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej vytýka rozhodnutiu krajského súdu, že pri úvahách o treste precenil klady v osobe páchateľa a na druhej strane neprihliadol náležite k tomu, že išlo o mimoriadne závažnú dopravnú nehodu so značným rozsahom škodlivých následkov. Generálny prokurátor v odôvodnení podanej sťažnosti pre porušenie zákona vyslovuje názor, že v danom prípade neprichádzalo do úvahy použitie