Input:

R 106/1954; Garance

č. 106/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Ani z ustanovenia § 409 o. z., ani z ustanovenia nariadenia č. 179/1950 Zb., o dôležitých dôvodoch k výpovedi chránených nájmov alebo k ich zrušeniu bez výpovede, nemožno dovodzovať, že by pri zmene v osobe vlastníka nájomného predmetu mohol nový vlastník uplatňovať výpovedný dôvod podľa cit. nariadenia, len ak takýto mal už aj predošlý vlastník.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. mája 1954, Cz 115/54.)
Navrhovateľ kúpil v r. 1951 rodinný domček. V dome býval ako nájomník odporca. Navrhovateľ žiadal o súdne privolenie k výpovedi, lebo chce sa do bytu sám nasťahovať [§ 1 písm. f) nar. č. 179/ 1950 Zb.].
Ľudový súd v Michalovciach návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol najmä, že podľa § 409 o. z., ak dôjde k zmene vo vlastníctve nehnuteľnej veci, má len nájomník právo rozviazať nájomnú zmluvu riadnou výpoveďou, a to keď bola uzavretá na určitý čas. Z toho vraj treba uzatvárať, že sa nájomník nemôže dostať do nevýhodnejšieho postavenia, ak sa medzi časom nájomná vec dostala novému vlastníkovi. Podľa ustanovenia § 1 písm. f) nar. č. 179/1950 Zb. môže síce prenajímateľ žiadať privolenie k výpovedi z dôvodu, že má rodinný domček a že ho potrebuje pre seba alebo pre svoje deti. Ale i podľa tohto ustanovenia treba mať zreteľ na nájomníkové pomery tým viac, že pôvodný vlastník takúto výhodu nemal, keďže byt v dome nepotreboval pre seba, lebo býval y inej obci. Nemôže preto prísť do úvahy potreba terajšieho vlastníka, lebo tento nadobudnutím vlastníckeho práva k