č. 101/1957 Sb. rozh. obč., Garance

Proti platobnému rozkazu Ľudového súdu v Bratislave žalovaný podal 8. decembra 1955 odpor.

Ľudový súd v Bratislave odpor odmietol ako oneskorený s poukazom na to, že platobný rozkaz bol 17. novembra 1955 uložený na pošte a že žalovaný prevzal platobný rozkaz v lehote určenej pre náhradné doručenie, t. j. do 20. novembra 1955, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na návratke.

V sťažnosti proti tomuto uzneseniu uplatňoval žalovaný, že platobný rozkaz neprevzal na poštovom úrade, ale na súde, a to niekedy po 24. novembri 1955, keď sa mu dostalo do rúk oznámenie o uložení na pošte a keď už pošta uloženú zásielku vrátila súdu. Okrem iného popieral aj to, že by ho bol poštový doručovateľ vyzval, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný v byte na prijatie písomnosti.

Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie ľudového súdu. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 88 ods. 3 sprav, por., podľa ktorého sa 3. deň lehoty určenej na prevzatie uloženej zásielky považuje za deň, keď bolo doručenie vykonané. Týmto dňom bol 20. november 1955 a lehota na podanie odporu uplynula teda už 5. decembra 1955.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným uznesením bol porušený zákon.

Podľa zprávy doručovateľa bola písomnosť uložená na pošte 17. novembra 1955, keď adresát nebol zastihnutý doma, hoci mu bolo predtým v byte zanechané vyzvanie.

Vyzvanie, aby bol adresát v určený deň a hodinu prítomný, aby mohol písomnosť prijať, je podľa § 88 ods. 1 sprav, por. prvým úkonom, ktorý má doručovateľ vykonať, keď v mieste doručenia sa…