Input:

R 101/1957; Garance

č. 101/1957 Sb. rozh. obÄŤ.
Strata výzvy riadne podľa § 88 sprav, por. učinenej neruší zákonný účinok výzvy.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 10. mája 1957, Cz 218/57.)
Proti platobnému rozkazu Ľudového súdu v Bratislave žalovaný podal 8. decembra 1955 odpor.
Ľudový súd v Bratislave odpor odmietol ako oneskorený s poukazom na to, že platobný rozkaz bol 17. novembra 1955 uložený na pošte a že žalovaný prevzal platobný rozkaz v lehote určenej pre náhradné doručenie, t. j. do 20. novembra 1955, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na návratke.
V sťažnosti proti tomuto uzneseniu uplatňoval žalovaný, že platobný rozkaz neprevzal na poštovom úrade, ale na súde, a to niekedy po 24. novembri 1955, keď sa mu dostalo do rúk oznámenie o uložení na pošte a keď už pošta uloženú zásielku vrátila súdu. Okrem iného popieral aj to, že by ho bol poštový doručovateľ vyzval, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný v byte na prijatie písomnosti.
Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie ľudového súdu. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 88 ods. 3 sprav, por., podľa ktorého sa 3. deň lehoty určenej na prevzatie uloženej zásielky považuje za deň, keď bolo doručenie vykonané. Týmto dňom bol 20. november 1955 a lehota na podanie odporu uplynula teda už 5. decembra 1955.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným uznesením bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Podľa zprávy doručovateľa bola písomnosť uložená na pošte 17. novembra 1955, keď adresát nebol zastihnutý doma, hoci mu bolo predtým v byte zanechané vyzvanie.
Vyzvanie, aby bol adresát v určený deň a hodinu prítomný, aby mohol písomnosť prijať, je podľa § 88 ods. 1 sprav, por. prvým úkonom, ktorý má doručovateľ vykonať, keď v mieste doručenia sa zdržujúceho